Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov“), ktorý býva niekedy označovaný aj ako tzv. protischránkový zákon, nadobudol účinnosť dňa 01.02.2017. Na základe tohto zákona bol zriadený register partnerov verejného sektora (ďalej len „RPVS“), ktorého účelom je zistiť a evidovať, kto je tzv. konečným užívateľom výhod subjektov, ktoré sa zapisujú do RPVS.
-
Zákon o registri partnerov verejného sektora a úprava konečného užívateľa výhod
Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov“), ktorý býva niekedy označovaný aj ako tzv. protischránkový zákon, nadobudol účinnosť dňa 01.02.2017. Na základe tohto zákona bol zriadený register partnerov verejného sektora (ďalej len „RPVS“), ktorého účelom je zistiť a evidovať, kto je tzv. konečným užívateľom výhod subjektov, ktoré sa zapisujú do RPVS. Do RPVS sa zapisujú subjekty, ktoré obchodujú so štátom, subdodávatelia takýchto subjektov či subjekty, ktoré čerpajú od štátu finančné prostriedky v rôznych formách, napr. v podobe dotácii alebo európskych štrukturálnych a investičných fondov. Možno teda povedať, že ide o všetky subjekty, ktoré nejakým spôsobom prichádzajú do styku s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Zákon pritom stanovuje aj finančné limity pre takýmto spôsobom čerpané finančné prostriedky – v prípade jednorazového plnenia je spodný limit stanovený na sumu 100 000 Eur, pri opakujúcom sa plnení je spodným limitom suma v úhrne prevyšujúca 250 000 Eur v rámci kalendárneho roka. V zásade platí, že každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky (prípadne iné plnenie) z verejných zdrojov, alebo sa o takéto finančné prostriedky uchádza a prekračuje pri tom vyššie uvedené finančné limity, sa musí zapísať do RPVS, a tak zverejniť svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Definícia pojmu „konečný užívateľ výhod“ síce v zákone o registri partnerov absentuje, ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c) zákona o registri partnerov však odkazuje na osobitný predpis. Týmto osobitným právnym predpisom je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o legalizácii príjmov z trestnej činnosti“). V zmysle § 6a ods. 1 prvej časti prvej vety zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti je konečným užívateľom výhod každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Zjednodušene povedané, konečným užívateľom výhod konkrétneho subjektu sa rozumie fyzická osoba, ktorá má zákonom stanovený podiel na základnom imaní, zisku alebo hlasovacích právach u tohto subjektu, prípadne ktorá tento subjekt inak ovláda. Možno konštatovať, že zistiť, kto je konečným užívateľom výhod, by bez existencie RPVS bolo veľmi ťažké, ba priam nemožné.
-
Zmeny v registrácii konečného užívateľa výhod
V roku 2018 dochádza opäť k ďalším zásadným zmenám na poli registrácie konečného užívateľa výhod. K týmto zmenám dochádza z dôvodu, že dňa 01.02.2018 bol schválený vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a niektoré ďalšie zákony. Hlavným cieľom novely je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2015/849 zo dňa 20. 05.2015 (ďalej len „IV. AML Smernica“). Účelom tejto smernice je okrem iného aj zamedziť využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí.
-
Registrácia konečného užívateľa výhod v obchodnom registri
Jedným zo zákonov, ktoré vyššie uvedená novela novelizuje je aj zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po tom, ako novela nadobudne účinnosť, sa za § 2 ods. 2 vloží nový odsek 3 (pričom súčasné odseky 3 až 8 sa očíslujú číslami 4 až 9). Znenie novo vloženého odseku je nasledovné:
„Do obchodného registra sa pri právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, zapisujú aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu. Zápis podľa prvej vety nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do registra podľa osobitného predpisu.“
V citovanom ustanovení sa pojem „konečný užívateľ výhod“ rozumie tak, ako ho vykladá § 6a zákona o legalizácií príjmov z trestnej činnosti. Osobitným predpisom sa v citovanom ustanovení rozumie zákon o registri partnerov.
Vzhľadom k novej povinnosti zapisovať do obchodného registra aj údaje o konečnom užívateľovi výhod, sa novelou upravujú aj pravidlá pre podanie návrhu na zápis do obchodného registra. S ohľadom na tieto zmeny sa do § 5 ods. 2 zákona o obchodnom registri za prvú vetu vkladá nová druhá veta. Znenie takto novelizovaného odseku bude nasledovné:
„Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Údaje o konečnom užívateľovi výhod podľa § 2 ods. 3 sa uvádzajú na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a nedokladajú sa listinami podľa prvej vety. Ak navrhovateľ uvádza v návrhu na prvý zápis viacero predmetov podnikania alebo činností, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania alebo tú činnosť, ktorú považuje za hlavnú.“
Údaje o konečnom užívateľovi výhod zapisované do obchodného registra sa v zmysle novely nezverejňujú.
Z uvedeného vyplýva, že pri zapisovaní právnických osôb do obchodného registra vzniká nová povinnosť, a to zapisovať údaje o konečnom užívateľovi výhod za podmienok a v zmysle citovaného ustanovenia a zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti. V praxi tak dôjde k situácii, kedy budú údaje o konečnom užívateľovi výhod evidované paralelne v oboch registroch – v obchodnom registri a v RPVS.
Dôvodová správa k novelizačnému zákonu uvádza, že touto novelou sa vytvárajú podmienky pre právne premostenie zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to vyžaduje IV. AML Smernica.
-
Kedy možno zmeny očakávať?
Novela nadobúda účinnosť už dňa 15.03.2018, avšak čl. VII, ktorý sa týka zapisovania údajov o konečnom užívateľovi výhod pri právnických osobách do obchodného registra, nadobudne účinnosť až 01.11.2018. Zároveň platí, že právnické osoby uvedené v novelizovanom § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri zapísané do tohto registra do 31.10.2018, sú povinné podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra do 31.12.2019.
-
Záver
Ako najrozumnejšie riešenie sa podľa nášho názoru ukazuje prepojenie oboch registrov (registra partnerov verejného sektora a obchodného registra). Cieľom prepojenia by malo byť, aby v prípade subjektov, ktoré sú už v RPVS zapísané (a u ktorých už teda bol zistený a je evidovaný konečný užívateľ výhod), boli údaje o konečnom užívateľovi výhod automaticky prenesené aj do obchodného registra. Prepojenie by znamenalo jednak úsporu nákladov na zisťovanie a zápis konečného užívateľa výhod, keďže by postačoval zápis do RPVS, zároveň by sa tiež predišlo nadmernej administratívnej záťaži obchodného registra.
