Smernica CSRD prepája opatrenia pre dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a akčného plánu o udržateľnom financovaní. Od roku 2024 budú každoročne pribúdať podniky, ktoré musia túto smernicu reflektovať. Koho a kedy Smernica CSRD ovplyvní?
Dňa 5. januára 2023 nadobudla účinnosť smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2022/2462 zo dňa 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive, ďalej len „Smernica CSRD“).
Prečo bola Smernica CSRD prijatá?
Smernica CSRD prepája opatrenia pre dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a akčného plánu o udržateľnom financovaní. Zavádza systém hodnotenia dopadu hospodárskej činnosti podniku na životné prostredie, sociálne prostredie a podnikové riadenie s cieľom zabezpečiť transparentnosť, ktorá pomôže investorom, analytikom, spotrebiteľom a ďalším zainteresovaným stranám lepšie vyhodnocovať výsledky spoločností EÚ v oblasti udržateľnosti, ako aj súvisiace obchodné vplyvy a riziká.
V roku 2014 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2014/95/EÚ pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti (Non-financial reporting directive, ďalej len „Smernica NFRD“). Smernica NFRD spolu s nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2020/852 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií zo dňa 18. júna 2020 (ďalej len „Nariadenie o taxonómii“) sú hlavnými zložkami požiadaviek na vykazovanie udržateľnosti, z ktorých vychádza stratégia EÚ udržateľného financovania. Smernica CSRD nadväzuje na už zavedené požiadavky Smernice NFRD s tým, že ich rozširuje a posilňuje pravidlá na vykazovanie nefinančných informácií o udržateľnosti.
Súčasné voľné možnosti výberu štandardov, cez ktoré spoločnosti napĺňajú plnenie reportingu ESG (Environmental, Social, Governance) nahradia povinné Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (European Sustainability Reporting Standards, ďalej len „ESRS“). Štandardy ESRS predstavujú štandardy vykazovania udržateľnosti v rámci EÚ a sú neoddeliteľnou súčasťou Smernice CSRD.
Nové pravidlá majú podľa Európskej komisie okrem iného zabezpečiť, aby investori a ďalšie zainteresované strany mali prístup k informáciám, ktoré potrebujú na posúdenie investičných rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy a iných otázok udržateľnosti, ako aj transparentnosti o vplyve spoločností na ľudí a životné prostredie.
Koho a kedy Smernica CSRD ovplyvní?
Termíny pre prvé nefinančné vykazovanie o udržateľnosti sú na nasledujúce roky stanovené v závislosti od kategórie firiem takto:
Rok 2024: veľké subjekty verejného záujmu, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov budú povinné zverejňovať informácie o udržateľnosti v roku 2025 za účtovné obdobie 2024 (vymedzenie subjektov verejného záujmu je v ust. § 2 ods. 14 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa subjektom verejného záujmu rozumie napr. banka, pobočka zahraničnej banky, poisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi atď.),
Rok 2025: veľké spoločnosti, ktoré spĺňajú 2 z 3 nasledujúcich kritérií budú povinné zverejňovať informácie o udržateľnosti v roku 2026 za účtovné obdobie 2025,
- obrat viac ako 40 mil. EUR,
- majetok viac ako 20 mil. EUR,
- viac ako 250 zamestnancov,
Rok 2026: malé a stredne veľké spoločnosti, ktoré emitovali cenné papiere obchodované na burze v EÚ budú povinné zverejňovať informácie o udržateľnosti v roku 2027 za účtovné obdobie 2026,
Rok 2028: spoločnosti z tretích krajín, ktoré prekročia 150 mil. EUR obrat v EÚ budú povinné zverejňovať informácie o udržateľnosti v roku 2029 za účtovné obdobie 2028.
ESG reporting alebo čo treba v rámci udržateľnosti vykazovať
Doposiaľ si spoločnosti povinné pre vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov mohli vybrať štandardy aj rozsah vykazovania. Smernica CSRD má za cieľ priniesť jednoznačnosť a istotu v tom, aké informácie o udržateľnosti sa majú vykazovať prostredníctvom povinných štandardov, a teda prostredníctvom štandardov ESRS. Zároveň by mala Smernica CSRD uľahčiť získavanie informácií od ich dodávateľov, klientov a spoločnosti, do ktorých sa investuje.
Návrhy štandardov ESRS vypracovala v roku 2022 Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (European Financial Reporting Advisory Group, ďalej len „EFRAG“). EFRAG zlúčil existujúce požiadavky na nefinančné reportovanie s požiadavkami Európskej zelenej dohody a EÚ taxonómie. Tento súbor štandardov prijala Európska komisia dňa 31. júla 2023. ESRS poskytujú rámec pre to, aké ukazovatele musia spoločnosti vykazovať a ako ich musia vykazovať, aby splnili požiadavky Smernice CSRD.
V súčasnosti existuje celkovo 12 štandardov ESRS, ktoré obsahujú podrobné informácie a metriky týkajúce sa otázok udržateľnosti v 4 kategóriách. Tieto 4 kategórie obsahujú dva prierezové štandardy a 10 tematických štandardov. Každý z nich sa zameriava na environmentálne, sociálne alebo riadiace témy.
Prierezové štandardy: všeobecné zásady a všeobecné zverejnenia.
Environmentálne štandardy: zmena klímy, znečistenie, voda a morské zdroje, biodiverzita a ekosystémy, využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo.
Sociálne štandardy: vlastná pracovná sila, pracovníci v hodnotovom reťazci, dotknuté komunity, spotrebitelia a koneční užívatelia.
Riadenie: obchodné správanie.
Prierezové vykazovanie sa vyžaduje od všetkých organizácií, ktoré sa riadia Smernicou CSRD, zatiaľ čo environmentálne, sociálne a riadiace vykazovanie je povinné pre tie spoločnosti, ktoré ich považujú za významné.
Všeobecné požiadavky
ESRS 1 je o vytvorení podmienok pre podávanie správ o udržateľnosti. Poskytuje povinné pojmy a zásady pre tvorbu výkazov o udržateľnosti v rámci CSRD. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje CSRD, musia zverejňovať podstatné informácie o svojich vplyvoch, rizikách a príležitostiach súvisiacich s udržateľnosťou, a to v súlade s platným ESRS.
Podľa ESRS 1 sa určité informácie o udržateľnosti musia zverejňovať bez ohľadu na posúdenie ich významnosti spoločnosťou. Patria sem údaje týkajúce sa riadenia, stratégie, riadenia vplyvov, rizík a príležitostí, ako aj metriky a ciele súvisiace so zmenou klímy.
Je nevyhnutné poznamenať, že hoci ESRS 1 nariaďuje tieto zverejnenia, spoločnosti môžu vynechať konkrétne požiadavky a údaje, ak môžu dosiahnuť cieľ vykazovania alternatívnymi prostriedkami.
Informácie o udržateľnosti majú hodnotu vtedy, keď môžu predpovedať budúce výsledky alebo potvrdiť tie existujúce. Zainteresované strany, teda tí, ktorí môžu byť ovplyvnení alebo ovplyvnení činnosťou spoločnosti, zohrávajú pri určovaní tejto hodnoty dôležitú úlohu.
Spoločnosti musia identifikovať dve hlavné skupiny zainteresovaných strán: dotknuté zainteresované strany a používateľov správ o udržateľnosti. Dotknuté zainteresované strany sú tie, ktorých záujmy by mohli byť pozitívne alebo negatívne ovplyvnené činnosťou spoločnosti. Používatelia výkazníctva o udržateľnosti zahŕňajú široké spektrum vrátane investorov, veriteľov, obchodných partnerov, odborových zväzov, organizácií občianskej spoločnosti a ďalších.
Všeobecné zverejnenia
ESRS 2 vychádza zo základov položených v ESRS 1. Uvádza požiadavky na zverejňovanie informácií o udržateľnosti, ktoré sa uplatňujú univerzálne. Zahŕňa všeobecnú charakteristiku spoločnosti, prehľad jej obchodných činností a konkrétne zverejnenia týkajúce sa otázok dodržiavania predpisov. Štandard zahŕňa rôzne aspekty vrátane: hodnotový reťazec, neistota odhadov, zmeny v príprave a prezentácii informácií o udržateľnosti, chyby predchádzajúcich období, zverejňovanie informácií o stratégii a riadení, posúdenie významnosti vplyvov na udržateľnosť, rizík a príležitostí.
Dvojitá významnosť
Dvojitá významnosť znamená, že spoločnosti sa musia na svoje aspekty udržateľnosti pozerať z dvoch hľadísk. Na jednej strane musia posudzovať vplyvy spoločnosti podľa perspektívy „inside-out“ (z vnútra von). Tento rozmer sa nazýva významnosť vplyvu. Významnosťou vplyvu sa rozumie vplyv, ktorý spoločnosti majú alebo môžu mať na otázky udržateľnosti (napr. emisie uhlíka, rozmanitosť pracovnej sily, dodržiavanie ľudských práv). Na druhej strane musia spoločnosti do hodnotenia významnosti zahrnúť finančnú významnosť podľa perspektívy „outside-in“ (vonkajšia perspektíva). Finančnou významnosťou sa rozumie vplyv, ktorý záležitosti udržateľnosti majú alebo pravdepodobne budú mať na financie spoločnosti (napr. peňažné toky, riziko, prístup k financovaniu).
Spoločnosti sa na základe posudzovania podľa zásady dvojitej významnosti budú musieť zaoberať svojimi pozitívnymi, negatívnymi, potenciálnymi, skutočnými, krátkodobými, strednodobými a dlhodobými vplyvmi na životné prostredie a spoločnosť. Zároveň sa zohľadňujú účinky vonkajších faktorov na vlastnú ziskovosť spoločnosti.
Všetky správy o udržateľnosti teda musia spĺňať štandard dvojitej významnosti, tzn. že spoločnosti musia podávať správy o:
- významnosti vplyvu a
- finančnej významnosti.
Nariadenie o taxonómií
Taxonómia EÚ je legislatívne zakotvená v Nariadení o taxonómii. Vykazovanie podľa Smernice CSRD musí byť v súlade s taxonómiou EÚ. V rámci Zelenej dohody sa Európska únia zaviazala do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu a pre transformáciu na hospodárstvo bez emisií bude potrebný veľký objem finančných prostriedkov, a to verejných ale aj súkromných. Mobilizácii súkromného kapitálu pre udržateľné a nízko uhlíkové projekty má pomôcť práve taxonómia udržateľných činnosti.
EÚ taxonómia je predovšetkým nástrojom umožňujúcim klasifikáciu udržateľných ekonomických aktivít. Má prispieť k transparentnosti charakteru investícií, a teda k informovanejším investičným rozhodnutiam. Taxonómia EÚ uprednostňuje ekologické a udržateľné obchodné postupy, avšak nezakazuje sama o sebe investície do aktivít, ktoré nespĺňajú kritéria taxonómie. Nestanovuje ani konkrétne technológie, ktorými by bolo nutné klasifikáciu kritérií dosiahnuť, tzn. zakotvuje zásadu technologickej neutrality.
Taxonómia EÚ definuje 6 hlavných environmentálnych cieľov, ktoré sa pri hodnotení používajú. Za zelenú činnosť sa podľa taxonómie EÚ považuje taká, ktorá významne prispieva k jednému zo 6 cieľov týkajúcich sa životného prostredia, a to: zmierňovanie zmeny klímy, adaptácia na zmenu klímy, udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, prechod na cirkulárnu ekonomiku, prevencia a kontrola znečistenia a ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.
Podmienkami pre naplnenie taxonómie je prispievanie aspoň k jednému z uvedených cieľov, zároveň významne nepoškodzovať ostatné ciele a minimálna záruka investícií, t. j. investície by mali spĺňať minimálne záruky v ostatných oblastiach podnikania – nepodliehať korupcií, nevyužívať detskú prácu, nediskriminovať a pod.
Taxonómia sa týka predovšetkým účastníkov na finančných trhoch, ktorým by mala uľahčiť reporting o environmentálnych cieľoch, ku ktorým svojimi investíciami prispievajú a o podiele investícii, ktoré sú s taxonómiou v súlade. Ďalej sa taxonómia týka podnikov, na ktoré sa už vzťahuje povinnosť nefinančného reportingu (v environmentálnej alebo sociálnej oblasti) a EÚ a členských štátov, pre ktoré môže byť užitočná a smerodajná pri určovaní štandardov pre environmentálne udržateľné finančné produkty.
Príprava na smernicu CSRD a ESG reporting
Rozsah nových požiadaviek a pravidiel vzťahujúcich sa na vykazovanie informácií o udržateľnosti spoločnosti je komplexný. ESG vyjadruje kredit spoločnosti, ktorý je ukazovateľom smerovania spoločnosti a jedným zo základných kritérií pri posudzovaní spoločnosti ako vhodného kandidáta pre smerovanie investícií. Spoločnosti by sa preto mali začať pripravovať dostatočne v predstihu, aby prvotné vykazovanie úspešne a včas zvládli. Budovanie interných znalostí, analýza nedostatkov ESRS a plán s opatreniami, ktoré sa majú postupne rozpracovať, si vyžadujú prípravu. Vykazovanie podľa Smernice CSRD vyžaduje aj početné externé prepojenia so zainteresovanými stranami, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou presahujú hranice spoločnosti a tiež budú musieť spoločnosti rátať s tým, že bude nevyhnutné vyčleniť dostatočné finančné a personálne zdroje na úspešné zvládnutie ESG reportingu. Včasné preskúmanie nových štandardov EÚ a príprava na vykazovanie informácii by spoločnosti nemali podceniť a zostávajúce obdobie treba využiť na prípravu plnenia požiadaviek Smernice CSRD.
