Artikel - nur in slowakischer Sprache

Dňa 15.01.2025 nadobudol účinnosť zákon č. 387/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zo dňa 27.11.2024. 

Uvedený zákon predovšetkým doplnil a zmenil zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „AML zákon“), ale dotkol sa aj mnohých iných právnych predpisov - napr. zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákon č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ďalšie iné – uvedené zákony však doplnil a zmenil v prevažnej miere len v nadväznosti na zmeny v AML zákone.     

Novelu AML zákona vypracovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska a jej hlavným cieľom bola predovšetkým implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 z 31. mája 2023 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív a o zmene smernice (EÚ) 2015/849 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2023/1113“).  

Aké boli hlavné ciele novely AML zákona z pohľadu európskej legislatívy a Moneyval? 

Okrem vyššie uvedeného hlavného cieľa, nemenej dôležitými cieľmi novely AML zákona bolo odstránenie nedostatkov slovenskej právnej úpravy vytýkaných Európskou komisiou tak, aby boli splnené požiadavky správnej a úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, ako aj súladne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EU. V nadväznosti na vytýkanie nedostatkov bolo cieľom tejto novely tiež odstránenie nedostatkov identifikovaných v Správe z 5. kola vzájomného hodnotenia Slovenskej republiky Výborom expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu Moneyval (ďalej len „Výbor Moneyval“).   

V dôvodovej správe k novele AML zákona samotný predkladateľ uviedol, že neodstránenie nedostatkov vytýkaných Výborom Moneyval môže mať za následok uplatnenie sankčného režimu ICRG (International Country Risk Guide) voči Slovenskej republike s možným následným zaradením Slovenskej republiky na tzv. šedý zoznam („grey list“). Zaradenie krajiny na šedý zoznam podľa predkladateľa znamená, okrem samotného negatívneho vplyvu na reputáciu krajiny, aj závažné následky vo forme zvýšených kontrol zo strany medzinárodných inštitúcií, sťaženie vykonávania cezhraničných transakcií a zníženie schopnosti prilákať zahraničné investície. 

Aké kľúčové zmeny a povinnosti priniesla novela AML zákona v roku 2025?  

Pre účely tohto článku uvádzame stručne kľúčové zmeny, ktoré zaviedla novela AML zákona a ich význam: 

1. zaradenie poskytovateľov služieb kryptoaktív medzi finančné inštitúcie a zároveň nahradenie doteraz existujúcich poskytovateľov služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovateľov služieb peňaženky virtuálnej meny 

2. nové právne pojmy „kryptoaktíva“ „prevod kryptoaktív“ „vysokoriziková krajina“ - zavedenie nového legálneho pojmu "kryptoaktíva", ktorý nahrádza doterajší pojem „virtuálna mena“ (s odkazom na čl. 3 bod 14 nariadenia (EÚ) 2023/1113) 

3. mnohé zmeny v rozsahu a obsahu povinností povinnej osoby pri identifikácii právnickej osoby, a tiež pri základnej aj zjednodušenej starostlivosti o klienta – napr. okrem adresy sídla klienta povinnosť zistiť adresu jej skutočného výkonu podnikateľskej činnosti, v prípade ak sa líši od adresy jej sídla alebo pre overované osoby v prípade, ak má zástupcu nielen na základe splnomocnenia (ako výsledok vytýkaného nedostatku zo strany Výboru Moneyval vo vzťahu k odporúčaniu FATF č. 10.4, podľa ktorého musí existovať zákonná požiadavka na overenie, či osoby konajúce v mene niekoho iného, sú nato oprávnené a to aj v iných prípadoch, okrem splnomocnenia) 

4. riadna transpozícia európskej legislatívy (najmä smerníc) - odstránenie nedostatkov v transpozícii vyššie v článku uvedených smerníc, ktoré boli identifikované v hodnoteniach zo strany Výboru Moneyval a Európskej komisie  

5. obmedzenie, kontrola a deklarácia peňažných prostriedkov v hotovosti - úprava povinnosti deklarovať peňažné prostriedky pri ich preprave cez hranice Slovenskej republiky, najmä v súvislosti s obmedzením rizika financovania nelegálnych činností, ako je obchod s bielym mäsom, drogy, zbrane či terorizmus 

6. zvýšenie pokút a sankcií za porušenie zákonných povinností – v súlade s odporúčaniami Výboru Moneyval sa novela AML zákona dotýka aj zvyšovania pokút a sankcií za nesplnenie povinností v oblasti predchádzania pranie špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako účinného nástroja na zabezpečenie rešpektovania právnych predpisov a zvýšenie motivácie subjektov k dodržiavaniu pravidiel  

7. nové požiadavky na zodpovedné osoby v zmysle AML zákona, potreba posúdenia správnosti Programov vlastnej činnosti povinných osôb  

Ako ovplyvnila novela AML zákona zápis konečných užívateľov výhod do RPVS?   

Hoci novela AML zákona priamo nezmenila zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o RPVS“), jej dopad na jeho aplikáciu je významný. Tento zákon totiž výslovne odkazuje na definíciu konečného užívateľa výhod podľa „osobitného predpisu“, ktorým je práve AML zákon – konkrétne jeho § 6a. 

Podľa § 4 zákona o RPVS sa do registra zapisuje aj zoznam konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora, a to v rozsahu: meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj o tom, či ide o verejného funkcionára vykonávajúceho funkciu v Slovenskej republike. 

Aj keď sa zákon o RPVS samotnou novelou neaktualizoval, rozšírenie a spresnenie definície KUV v AML zákone má priamy dopad na posudzovanie, koho a v akých prípadoch je potrebné ako konečného užívateľa výhod do registra zapísať. Týka sa to tak partnerov verejného sektora, ako aj oprávnených osôb, ktoré zápis vykonávajú a zodpovedajú za jeho správnosť. 

V praxi to znamená, že aj bez zmeny zákona o RPVS môže byť v niektorých prípadoch nevyhnutné: 

• doplniť alebo upraviť zápis konečných užívateľov výhod v registri, 

• zmeniť interné postupy oprávnenej osoby pri ich identifikácii a overovaní, 

• dôslednejšie analyzovať zložitejšie alebo zahraničné vlastnícke štruktúry. 

Aké nové znaky a kritériá zavádza novela pri identifikácii konečného užívateľa výhod? 

Definícia konečného užívateľa výhod v § 6a AML zákona sa skladá  

1. z tzv. generálnej klauzuly, podľa ktorej sa za konečného užívateľa výhod považuje každá fyzická osoba ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod (táto časť definície zostala nezmenená) 

2. z exemplifikatívne uvedených osôb, ktoré by mohli byť stotožnené ako koneční užívatelia výhod vzhľadom na tzv. generálnu klauzulu pre jednotlivé právne formy resp. okruhy právnych foriem 

Pôvodne AML zákon príkladmo uvádzal len kritéria pre právnickú osobu (§ 6a ods. 1 písm. a)), fyzickú osobu  - podnikateľa (§ 6a ods. 1 písm. b))a združenie majetku (§ 6a ods. 1 písm. c)). Novela spresnila kritériá pre združenia majetku a zároveň rozšírila okruh subjektov, pričom presne definovala, ktoré osoby by spĺňali definičné kritéria konkrétne aj pre: 

1. tzv. zahraničné zverenecké fondy  

2. pre verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť a  

3. pre právnickú osobu, ktorá má tichého spoločníka na základe zmluvy o tichom spoločenstve.  

Ako novela AML zákona spresňuje určenie konečného užívateľa výhod pri združení majetku? 

V zmysle novely AML zákona sa za konečného užívateľa výhod združenia majetku považujú fyzická osoba, ktorá: 

1. je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku, ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a) § 6a ods. 1 AML zákona, 

2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena, 

3. je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov, 

4. je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak sú budúci príjemcovia určení podľa charakteristiky, určuje sa táto charakteristika, pričom konečnými užívateľmi výhod sa stávajú okamihom ich identifikácie alebo určenia a ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku, 

5. je vymenovaná na zastupovanie a ochranu záujmov príjemcov združenia majetku. 

V tomto prípade tak novela AML zákona spresnila, že ak sú budúci príjemcovia určení podľa charakteristiky, tak sa má určiť charakteristika a konkrétne fyzické osoby sa stanú konečnými užívateľmi výhod až v okamihu ich identifikácie alebo určenia. Za konečného užívateľa výhod sa tiež podľa novely AML zákona považuje fyzická osoba, ktorá je vymenovaná na zastupovanie a ochranu záujmov príjemcov združenia majetku.  

Návrh je odstránením nedostatku v súvislosti s odporúčaním FATF č. 10.11 a), ktoré požaduje, aby konečnými užívateľmi výhod združenia majetku boli aj príjemcovia určení podľa triedy, pričom sa nimi stávajú momentom ich identifikácie alebo určenia a ktoré vyžaduje, aby v prípade združení majetku bol medzi konečných užívateľov výhod zaradený aj tzv. protektor, teda osoba, ktorá je vymenovaná na zastupovanie a ochranu záujmov príjemcov združenia majetku. 

Ako sa určuje konečný užívateľ výhod v prípade zahraničného zvereneckého fondu? 

Keďže povinnosť registrovať do registra partnerov verejného sektora môže vzniknúť akémukoľvek právnemu subjektu, ktorý môže mať aj slovenskou legislatívou neupravenú právnu formu, často sa stáva, že oprávnená osoba a tiež partner verejného sektora v procese zápisu do registra partnerov verejného sektora museli identifikovať konečného užívateľa výhod aj pre subjekt, ktorý je tzv. zverenecký fond alebo tzv. trust založený podľa právneho poriadku iného štátu.  

Aj napriek informáciám, že Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje legislatívu upravujúcu zverenecké fondy, zatiaľ podľa slovenskej legislatívy nie je možné založiť resp. zriadiť zverenecký fond alebo trust, aj napriek tomu, že niektoré právne predpisy s týmto pojmom pracujú (pojem zverenecký fond sa v súčasnosti používa v zákone č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).   

V odbornej verejnosti aj vzhľadom na aplikačnú prax  je však implementácia takejto právnej formy komunikovaná a potrebná. Český právny poriadok tuto právnu formu pozná a často sa stáva, že slovenské subjekty zriaďujú  zverenecké fondy podľa českého práva aj vzhľadom na blízkosť právneho poriadku a českého jazyka. 

Zverenecký fond predstavuje súbor majetku, napríklad obchodných podielov v rodinnom podniku, ktorý je vyčlenený pre osobitný účel a ktorý je spravovaný treťou osobou (správcom) v prospech vopred určenej osoby (beneficient). Zverenecký fond umožňuje vlastníkovi majetku určiť, akým spôsobom bude jeho majetok v budúcnosti spravovaný, čím sa jednak zachová jednotnosť majetku a nedôjde k jeho deleniu a zároveň takýto majetok nebude ani predmetom dedičstva. Pravidlá nakladania s majetkom vo zvereneckom fonde sú zadefinované v štatúte zvereneckého fondu, ktoré sú pre správcu zvereneckého fondu záväzné a tento je povinný s majetkom nakladať výlučne v súlade so štatútom zvereneckého fondu. Štatút môže preto jasne definovať kto, akým spôsobom a v akom pomere bude participovať na rodinnom podniku a užívať benefity z neho vyplývajúce (https://www.legalfirm.sk/sk/stranky/clanok/zvereneck%C3%A9-fondy-porovnanie-pr%C3%A1vne-poriadky).  

V zmysle novely AML zákona sa za konečného užívateľa výhod zvereneckého fondu zriadeného podľa práva iného štátu alebo obdobnú právnu štruktúru založenú podľa práva iného štátu považuje aj fyzická osoba, ktorá je 

1. zriaďovateľom zahraničného zvereneckého fondu, 

2. správcom zahraničného zvereneckého fondu, 

3. osobou vykonávajúcou dohľad nad správou zahraničného zvereneckého fondu, ak je určená, 

4. príjemcom prostriedkov zo zahraničného zvereneckého fondu, ak ešte nebol určený budúci príjemca prostriedkov, okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia zahraničného zvereneckého fondu, 

5. vykonáva skutočnú kontrolu nad majetkom zvereným zahraničnému zvereneckému fondu prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami a nie je uvedená v prvom bode až štvrtom bode 

Podľa prekladateľa bola dôvodom navrhovanej zmeny výčitka zo strany Európskej komisie voči transpozícii smernice 2015/849 v znení neskorších zmien a tiež nedostatky zistené v 5. kole vzájomného hodnotenia Výborom Moneyval, podľa ktorých je potrebné identifikovať konečného užívateľa výhod aj v prípade tzv. zvereneckého fondu a podľa stanoviska Európskej komisie je potrebné reagovať aj na „cezhraničné situácie“, teda na situácie, kedy je zverenecký fond zriadený právom iného štátu - navrhovanou zmenou dochádza k transpozícii článku 3 ods. 6 písm. b) smernica 2015/849 v znení neskorších zmien. 

Kto je konečným užívateľom výhod vo verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti? 

V zmysle novely AML zákona sa za konečného užívateľa výhod verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sa považuje fyzická osoba, ktorá 

1. je spoločníkom, 

2. priamo alebo nepriamo prostredníctvom vlastníckeho podielu alebo iným spôsobom ovláda spoločníka, ktorý je právnickou osobou. 

Podľa predkladateľa doplnenie vychádza z partnerského hodnotenia (peer review) Slovenskej republiky zo strany Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií (ďalej len „GF“) a odporúčaní v oblasti výmeny daňových informácií na požiadanie, ktoré z hodnotenia vyplynuli (Dokument je dostupný na webovom sídle: https://www.oecd.org/slovakia/global-forum-on-transparency-and-exchange-of-information-for-tax-purposes-slovak-republic-2020-second-round-960316d9-en.htm) - v záujme odstránenia zistených nedostatkov a zosúladenia s globálnym štandardom bolo Slovenskej republike špecificky odporúčané zabezpečiť, aby boli v súvislosti s osobnými obchodnými spoločnosťami (partnerships), medzi ktoré v Slovenskej republike patria verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti, k dispozícii informácie o konečných užívateľoch výhod s ohľadom na ich formu a organizačnú štruktúru. Podľa zdôvodnenia GF nie je dostačujúca všeobecná úprava ohľadom definície KUV pre obchodné spoločnosti, ale je potrebná spresňujúca právna úprava, ktorá zabezpečí, že v prípade týchto spoločností sú za KUV vždy považovaní spoločníci, ktorí sú fyzickými osobami. Ak sú spoločníkmi právnické osoby, je potrebné určiť fyzické osoby stojace za týmito právnickými osobami v súlade s pravidlami pre určovanie konečných užívateľov výhod. 

Je tichý spoločník považovaný za konečného užívateľa výhod?  

Novela zákona AML spresnila, že fyzická osoba, ktorá je tichým spoločníkom právnickej osoby, sa považuje za konečného užívateľa výhod v prípade, že má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania tejto právnickej osoby.  

Uvedené ustanovenie podľa nášho právneho názoru len konkrétne špecifikovalo, resp. vyčlenilo jeden z definičných znakov na určenie KUV uvedený v § 6a ods. 1 AML zákona, ktorým je právo na hospodársky prospech právnickej osoby a určilo rozsah tohto práva a teda najmenej 25% práva na hospodársky prospech.   

V rámci odporúčaní GF sa taktiež požadovala špecifická úprava KUV pre tichých spoločníkov na základe zmluvy o tichom spoločenstve s ohľadom na ich hospodársky prospech, ktorí môžu mať z investovania do obchodnej spoločnosti. Uvedené doplnenie predkladateľ navrhol aj z toho dôvodu, že GF považuje za nepostačujúci výklad ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. v usmerneniach Finančnej spravodajskej jednotky, ktoré sú nezáväzné.  

Je potrebné meniť údaje v registri partnerov verejného sektora po novele AML zákona? 

Predpokladáme, vzhľadom na účinnosť novely AML zákona dňom 15.01.2025, že oprávnené osoby vykonali overenie identifikácie konečného užívateľa partnera verejného sektora ku 31.12.2024 už v zmysle novely AML zákona a pri prvom zápise subjektu do registra parterov verejného sektora postupujú podľa aktuálnej právnej úpravy.  

Nakoľko však rovnako máme za to, že novela nezaviedla zmeny pri kritériách pre identifikáciu fyzickej soby ako konečného užívateľa výhod, len tieto kritéria bližšie špecifikovala, máme za to, že zmeny v osobách konečných užívateľov výhod ani nebolo potrebné vykonať. Pri posudzovaní pôvodných ako aj doplnených kritérií máme totiž za to, že oprávnená osoba (ako aj partner verejného sektora) by stotožnila ako konečných užívateľov výhod rovnaké osoby, zohľadňujúc úpravu tzv. generálnej klauzuly a teda stotožnenia fyzickej osoby, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.  

Novela AML zákona predstavuje dôležitý krok k posilneniu transparentnosti podnikateľského prostredia na Slovensku a k zosúladeniu s európskymi aj globálnymi štandardmi. Pre právnickú obec to znamená potrebu dôslednejšej analýzy vlastníckych štruktúr klientov, najmä pri cezhraničných prípadoch alebo menej tradičných právnych formách. Aj keď novela formálne nemení koncept KUV, prakticky významne zasahuje do spôsobu jeho identifikácie. Preto by jej dopady nemali zostať bez povšimnutia pri bežnej korporátnej či compliance agende.