Konanie v zhode a konanie spoločným postupom a ich vplyv na identifikáciu konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora

Hronček & Partners, s. r. o. | Autor: Hronček & Partners, s. r. o.
7 min

Konanie v zhode a konanie spoločným postupom sú dôležité právne inštitúty v celom procese identifikácie a overovania identifikácie konečného užívateľa výhod (ďalej len „KUV“) konkrétneho subjektu (v našom prípade identifikácie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora oprávnenou osobou) v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon o Registri“), najmä však pri posudzovaní, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je KUV partnera verejného sektora na základe iných skutočností, ako tých jednoznačne identifikovateľných v rámci konania s odbornou starostlivosťou.

Konanie v zhode a konanie spoločným postupom a ich vplyv na identifikáciu konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora

Oba tieto inštitúty avšak nie sú širokej, a dokonca ani odbornej verejnosti jednoznačne zrejmé. Ich výklad a aplikácia do praxe častokrát spôsobuje nemalé komplikácie, alebo nedorozumenia. Zároveň oba často bývajú predmetom právnych diskusií. Práve z tohto dôvodu je účelom nášho článku bližšie ozrejmiť tieto inštitúty tak, aby si ich verejnosť vedela konkretizovať, prípadne posúdiť a aplikovať na konkrétne konanie dotknutého subjektu.

Definíciu pojmu KUV a vymedzenie skutočností, ktoré zakladajú postavenie KUV konkrétneho subjektu – partnera verejného sektora neobsahuje priamo Zákon o Registri, ale sú upravené v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „Zákon o AML“). 

V zmysle § 6a Zákona o AML, cit.:

„(1) Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä,

a) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá

1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,

2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,

3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode,

4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti,

b) ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti,

c) ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá

1. je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a),

2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena,

3. je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,

4. je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.

(2) Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.

(3) Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.“

V nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenie § 6a ods. 3 Zákona o AML je konečným užívateľom výhod aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu citovaného § 6a Zákona o AML, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií. 

Oprávnená osoba v procese identifikácie KUV, ako aj v procese overovania identifikácie KUV partnera verejného sektora je tak povinná preverovať a vyhodnotiť aj možnosť, či existuje akákoľvek iná fyzická osoba (okrem identifikovaných osôb v zmysle ustanovenia § 6a ods. 1 a 2 Zákona o AML), ktorá sama o sebe nespĺňa definičné kritéria pre identifikáciu KUV (napr. má podiel na hlasovacích právach menší ako 25%), avšak konaním v zhode alebo konaním spoločným postupom spoločne s inou osobou spĺňa aspoň niektoré z  kritérií pre identifikáciu  KUV.

Za konanie v zhode možno považovať konanie určené v zmysle §66b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), ktoré ho definuje ako konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené medzi:

  1. právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom, správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami,
  2. osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia,
  3. ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.

Vo vzťahu k identifikácií KUV u partnera verejného sektora v spojení s ustanovením §66b, písm. a) Obchodného zákonníka pôjde o vzťah spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorí majú uzavretú dohodu spoločníkov, ktorá je zakotvená v ustanovení § 66c Obchodného zákonníka. V tomto prípade teda pôjde o akékoľvek písomné dohody spoločníkov spoločnosti zakladajúce spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti, spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti, podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania a vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti (napr. práva a povinnosti pri spoločnom predaji – tzv. „TAG ALONG RIGHT“). Keďže ide o demonštratívny výpočet, predmetom takýchto dohôd môžu byť aj iné práva a povinnosti spoločníkov vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti a to za predpokladu, že nepredstavujú rozpor s právnym poriadkom alebo dobrými mravmi. Predmetné dojednania v dohode spoločníkov však musia mať vždy charakter konania smerujúceho k dosiahnutiu rovnakého cieľa, iba samotná dohoda bez splnenia tejto podmienky, nezakladá konanie v zhode. Uvedený bod sa nevzťahuje na výkon hlasovacích práv podľa §66b, písm. b) Obchodného zákonníka.

Vo vzťahu k identifikácií KUV u partnera verejného sektora v spojení s ustanovením §66b, písm. b) Obchodného zákonníka pôjde o vzťah spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorí majú uzavretú písomnú dohodu spoločníkov o zhodnom výkone hlasovacích práv u partnera verejného sektora. Z dôvodu, že zákonodarca upravil výkon hlasovacích práv osobitne v predmetnom bode, vyplýva, že iba samotný vzťah (napr. majetková účasť spoločníkov v ovládajúcej spoločnosti partnera verejného sektora) medzi taxatívne vymenovanými osobami v písm. a) nezakladá konanie v zhode. Na konanie v zhode musia byť vždy splnené i ďalšie zákonné podmienky, ktoré zákonná úprava predpokladá.

Vo vzťahu k identifikácií KUV u partnera verejného sektora v spojení s ustanovením §66b, písm. c) Obchodného zákonníka je uvedený bod neaplikovateľný. Je predpoklad, že ovládaná osoba v zmysle tohto bodu by mala byť partnera verejného sektora, a preto je dotknutý bod irelevantný.

Pod konaním v zhode je tak vždy nevyhnutné chápať konanie, ktoré jednoznačne a nepochybne smeruje k dosiahnutiu rovnakého cieľa na základe písomnej dohody, a vždy medzi taxatívne vymenovanými subjektmi uvedených v zákonnej úprave.

Konanie spoločným postupom je koncipované v zmysle Výkladového stanoviska ÚVO č. 1/2016 tak, že ide o konanie fyzických osôb, ktoré síce samostatne nespĺňajú kritériá pre určenie konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., avšak na základe napr. dohody alebo zmluvy o spoločnom postupe majú tieto dve alebo viaceré osoby spoločné postavenie na podnikaní, riadení alebo kontrole právnickej osoby alebo fyzickej osoby (podnikateľa) v rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v § 6a ods. 1 spĺňa (Viď Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z. z.)

Takýto spoločný postup dvoch, alebo viacerých fyzických osôb má také účinky, akoby išlo o jednu fyzickú osobu konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 Zákona o AML. Uvedená situácia nastáva v prípade, ak napr. šesť fyzických osôb jednotlivo nespĺňajúcich kritériá konečného užívateľa výhod uvedené v § 6a ods. 1 Zákona o AML, avšak za podmienky existencie dohody o ich spoločnom postupe, vykonáva svoje hlasovacie právo v tejto právnickej osobe dohodnutým spôsobom, pričom celkový podiel týchto šiestich fyzických osôb (súčet všetkých ich priamych alebo nepriamych podielov) na hlasovacích právach v danej právnickej osobe je najmenej 25 %. Partner verejného sektora teda do registra verejného sektora zapíše aj týchto šesť fyzických osôb. Na rozdiel od spomínaného výkladového stanoviska sa však počet týchto spoločne konajúcich osôb neobmedzuje počtom 10, teda môže ísť aj o viac ako 10 spoločne konajúcich osôb. O spoločné konanie pôjde napr. v prípadoch zastúpenia viacerých osôb jednou osobou, avšak samotná účasť osôb v jednej spoločnosti, ktorá ovláda ako ovládajúca osoba partnera verejného sektora automaticky nezakladá také konanie. Taký výklad by odporoval účelu skúmania štruktúry partnera verejného sektora a spôsoboval by aj viaceré aplikačné problémy. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že Obchodný zákonník napríklad v ustanovení § 186a zakazuje dohody, „ktorými sa akcionár zaväzuje voči spoločnosti alebo niektorému z jej orgánov, alebo členovi jej orgánov dodržovať pri hlasovaní pokyny spoločnosti alebo niektorého z jej orgánov o tom, ako má hlasovať, hlasovať za návrhy predkladané orgánmi spoločnosti alebo uplatniť hlasovacie právo určitým spôsobom, alebo nehlasovať ako protiplnenie za výhody poskytnuté spoločnosťou.“ Výkon práv spoločníka alebo akcionára je nezávislý, ak neexistuje iná dohoda o spoločnom postupe dotknutých osôb, prípadne ide o inú formu majetkovej účasti, z ktorej vyplýva plynutie hospodárskeho prospechu, ako je štandardná obchodná spoločnosť (napr. Zverenecký fond podľa Českého občianskeho zákonníka § 1448-1474).

O konanie spoločným postupom pôjde najmä v prípade zastúpenia viacerých spoločníkov, alebo akcionárov, na základe spoločnej dohody, prípadne vo forme splnomocnenia trvalého charakteru, z ktorej vyplýva konanie spoločným postupom (napríklad účelová spoločnosť za účelom spoločného investovania za súčasnej existencie dohody o zastúpení dotknutých osôb tzv. crowdfunding, taktiež napríklad dohoda o splnomocnení, na základe ktorej sú viaceré osoby spoločne zastúpené jednou osobou). Konanie spoločným postupom nastáva aj v prípadoch spoločného obchodného podielu (pojem spoločný obchodný podiel chápeme ako obchodný podiel, ktorý patrí viacerým fyzickým a právnickým osobám. Obchodný podiel nemožno v tomto prípade rozdeliť. Každý zo spolumajiteľov spoločného obchodného podielu sa podieľa na výkone práv a povinností, ktoré mu podľa výšky ich podielu v spoločnosti prináleží).

Pod konaním spoločným postupom je tak vždy nevyhnutné chápať konanie, kde je jednoznačne nepochybný spoločný výkon práv viacerých subjektov zachytený v preukázateľnej forme, prostredníctvom jednej alebo viacerých osôb, a to za súčasného splnenia podmienky, že spoločné konanie spoločným výkonom práv viacerých subjektov musí byť trvalého charakteru.


Hronček & Partners, s. r. o.

Hronček & Partners, s. r. o.

"Kvalitný obsah netvoria copywriteri, ale odborníci".