Čo je potrebné rozumieť pod pojmom vlastnícka štruktúra partnera verejného sektora?

13.04.2021 | Autor: Hronček & Partners, s. r. o.
10 min

Informovanosť potenciálnych partnerov verejného sektora o skutočnostiach resp. o ich zákonných právach a povinnostiach, na ktoré je potrebné pri odhaľovaní vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora myslieť a najmä objasnenie, čo je potrebné rozumieť pod samotným pojmom vlastnícka štruktúra partnera verejného sektora (obsah a rozsah), sa za našu niekoľkoročnú prax v oblasti registrácie partnera verejného sektora ukázali ako dôležité časti celého registračného procesu. Okrem uvedených informácií článok taktiež zdôrazňuje, že konanie oprávnenej osoby s odbornou starostlivosťou pri odhaľovaní vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora nie je samoúčelné.

Čo je potrebné rozumieť pod pojmom vlastnícka štruktúra partnera verejného sektora?

V zmysle zákona č. 315/2016 o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o RPVS“) a v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o AML“) je oprávnená osoba v procese identifikácie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora povinná (okrem iného) odhaliť vlastnícku štruktúru partnera verejného sektora a uviesť ju vo verifikačnom dokumente partnera verejného sektora.

Odhalenie vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora oprávnenou osobou za poskytnutia zákonnej súčinnosti partnera verejného sektora sa môže javiť ako jednoduchý úkon, avšak aj z pohľadu samotného partnera verejného sektora je to naopak časovo a administratívne náročný proces v rámci celého procesu identifikácie konečného užívateľa výhod.

Vlastnícku štruktúru partnera verejného sektora resp. jej odhalenie alebo odkrytie môžeme zjednodušene definovať ako identifikáciu každej a akejkoľvek právnickej, alebo fyzickej osoby, alebo iného subjektu, ktorý má v partnerovi verejného sektora akúkoľvek kvalifikovanú účasť, a to aj prostredníctvom tzv. reťazenia právnických osôb, a to až na úroveň fyzických osôb.

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o RPVS, ak sa návrh na zápis (aj prvozápis, zápis zmien týkajúcich sa údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora a o jeho končených užívateľoch výhod v registri partnerov verejného sektora) týka konečného užívateľa výhod, prílohou k návrhu na zápis je verifikačný dokument. Rovnako tak v zmysle § 5 ods. 6 zákona o RPVS je oprávnená osoba povinná uviesť v návrhu na zápis pravdivé a úplné údaje, a ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, doložiť ich aj verifikačným dokumentom.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o RPVS sa identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod preukazuje verifikačným dokumentom, v ktorom oprávnená osoba uvedie vlastnícku štruktúru a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora (ak je ním právnická osoba). Uvedenie vlastníckej štruktúry vo verifikačnom dokumente je tak jednou z podstatných náležitostí verifikačného dokumentu.

V zmysle § 6 ods. 1 písm. e) zákona o RPVS registrujúci orgán pred registráciou preverí, či verifikačný dokument spĺňa náležitosti podľa § 11 ods. 6 zákona o RPVS.

Následne, v zmysle § 8 ods. 1 zákona o RPVS ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6 zákona o RPVS, registrujúci orgán zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrujúci orgán upovedomí oprávnenú osobu oznámením o odmietnutí vykonania zápisu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o RPVS tak jednoznačne vyplýva, že registrujúci orgán po podaní návrhu na zápis údajov do registra partnera verejného sektora oprávnenou osobou (aj v prípade prvozápisu, aj v prípade zápisu zmien týkajúcich sa údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora a o jeho končených užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora) preveruje, či verifikačný dokument spĺňa náležitosti podľa § 11 ods. 6 zákona o RPVS a teda či je v ňom uvedená vlastnícka a riadiaca štruktúra partnera verejného sektora. V prípade, že vo verifikačnom dokumente nie je uvedená vlastnícka štruktúra, avšak rovnako aj v prípade, že vlastnícka štruktúra nie je uvedená resp. nie je odhalená dostatočne, registrujúci orgán návrh na zápis nevykoná resp. takýto návrh odmietne.

Pripomíname, že odhalenie vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora je proces v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod, ktorého výsledkom má byť práve identifikácia fyzických osôb, ktoré sú konečnými užívateľmi výhod partnera verejného sektora.  To, ktorá fyzická osoba je považovaná za konečného užívateľa výhod je definované v § 6a zákona o AML. Nakoľko účelom tohto článku nie je podrobné objasnenie definičných znakov  konečných užívateľov výhod a teda skutočností, kedy sa fyzická osoba sa považuje za konečného užívateľa výhod zákona o AML, na tomto mieste nám postačí stručná premisa (nezahrňujúca všetky skutočnosti, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod dotknutým fyzickým osobám), že konečný užívateľ výhod právnickej osoby, je (okrem iného) tá fyzická osoba, ktorá má podiel na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom prospechu (zisku) právnickej osoby rovný alebo vyšší ako 25 %.

V praxi často nastávali skutočnosti, že oprávnené osoby a partneri verejného sektora sa sústreďovali sa odhaľovanie vlastníckej štruktúry a v rámci jej subjektov - právnických osôb až na úroveň fyzických osôb, ktoré dosahovali tento podiel, resp. mali na tento podiel vplyv (napr. nepriamym podielom). Pri subjektoch (právnických osobách), ktoré mali podiel nedosahujúci 25% hranicu základného imania, hlasovacích práv a hospodárskeho prospechu partnera verejného sektora resp. pri vlastníkoch minoritného podielu (napr. vo výške do 5 %) existovali tendencie, že nie je potrebné ďalej odhaľovať ich vlastnícku štruktúru vo verifikačnom dokumente, nakoľko nie je účelom, aby odhalenie ich vlastníckej štruktúry malo vplyv na identifikáciu konečného užívateľa výhod, ktorá v takomto prípade ani nie je možná. V praxi sa tiež často stávalo, najmä pri zahraničných partneroch vereného sektora, kedy bolo poskytnutie zákonnej súčinnosti partnera verejného sektora pri odhaľovaní vlastníckej štruktúry spojené s vyššou administratívnou záťažou, zamietnuté z dôvodu, že žiadna fyzická osoba v rámci minoritného vlastníka (právnickej osoby) nespĺňa náležitosti pre jej identifikáciu ako konečného užívateľa výhod, a to bez akéhokoľvek preukázania tejto skutočnosti.

Tento postup však nepovažujeme za správny a oprávnená osoba by podľa nášho právneho názoru nekonala s odbornou starostlivosťou v zmysle zákona o RPVS. Následkom by tiež bola skutočnosť, že by návrh na zápis do registra partnera verejného sektora bol zo strany registrujúceho orgánu zamietnutý, a to práve z dôvodu, že by oprávnená osoba neodhalila vlastnícku štruktúru všetkých subjektov (aj tých minoritných) alebo ich neodhalila dostatočne.  Práve vo vlastníckej štruktúre minoritných subjektov právnických osôb totiž môže existovať fyzická osoba, ktorej priamy podiel na partnerovi verejného sektora síce nedosahuje potrebnú 25% hranicu, ale spolu s nepriamym podielom v minoritnom subjekte bude túto hranicu súčtom priameho a nepriameho podielu dosahovať, a bude tak identifikovaná ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora.   

Uvedené si vysvetlíme na konkrétnom partnerovi verejného sektora:

Partner verejného sektora je spoločnosť s ručením obmedzeným XY. Jeho spoločníkmi sú nasledovné fyzické a právnické osoby:

Fyzická osoba A       21% priamy podiel na XY

Fyzická osoba B       24% priamy podiel na XY

Právnická osoba C   50% priamy podiel na XY

Právnická osoba D   5% priamy podiel na XY

 

Právnická osoba C má nasledovnú vlastnícku štruktúru:

Fyzická osoba E        50% priamy podiel na C a teda 25% nepriamy podiel na XY

Fyzická osoba F        50% priamy podiel na C a teda 25% nepriamy podiel na XY

 

Právnická osoba D má nasledovnú vlastnícku štruktúru:

Fyzická osoba A        50% priamy podiel na D a teda 2,5% nepriamy podiel na XY na základe podielu v D

Fyzická osoba B         50% priamy podiel na D a teda 2,5% nepriamy podiel na XY na základe podielu v D

 

Ako koneční užívatelia výhod XY tak budú identifikovaní:

Fyzická osoba B         26,5% priamy a nepriamy podiel na XY (24% priamy + 2,5% nepriamy podiel

Fyzická osoba E         25% nepriamy podiel na XY

Fyzická osoba F         25% nepriamy podiel na XY

 

V prípade, že by vlastnícka štruktúra subjektu právnická osoba D nebola odhalená, tak by nebolo možné identifikovať fyzickú osobu B ako konečného užívateľa výhod partnera a verejného sektora, nakoľko by nebolo zistené, že spĺňa hranicu 25% podielu na základnom imaním, hlasovacích právach a hospodárskom prospechu (zisku) partnera verejného sektora jej súčtom priameho a nepriameho podielu. Pri subjekte právnickej osobe C nehovoríme o priamom minoritnom podiele, a teda odhalenie vlastníckej štruktúry právnickej osoby C je nevyhnutné (nepriamy podiel fyzickej osoby E a F dosahuje potrebnú 25% hranicu).

V prípade neposkytnutia súčinnosti partnera verejného sektora pri odhaľovaní vlastníckej štruktúry aj minoritných subjektov - právnických osôb pre oprávnené osoby v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod tak existujú významné riziká nielen pre oprávnené osoby, ale aj pre partnerov verejného sektora, spočívajúce v tom, že:

  1. registrujúci orgán návrh na zápis údajov do registra parterov verejného sektora nevykoná resp. odmietne;
  2. ak by oprávnená osoba vykonala identifikáciu konečného užívateľa výhod bez odhalenia a preverenia minoritných subjektov v jej vlastníckej štruktúre, jej konanie by mohlo byť posudzované ako konanie, ktoré nie je v súlade s konaním s odbornou starostlivosťou v zmysle zákona o RPVS;
  3. identifikácia konečného užívateľa výhod v zmysle definície zákona o AML by nebola vykonaná riadne v súlade s legislatívou;
  4. v zmysle zákona o RPVS by mohli byť udelené sankcie podľa zákona o RPVS.

Hronček & Partners, s. r. o.

Hronček & Partners, s. r. o.

"Kvalitný obsah netvoria copywriteri, ale odborníci."