Článok

Dedičská zmluva, odkaz, príkaz, správca dedičstva aj nižší povinný podiel detí. Čo mení nový Občiansky zákonník v dedení od 1. 7. 2027 a ako to využiť v praxi.

Ak nedôjde k predĺženiu legisvakačného obdobia, od 1. júla 2027 vstúpi do účinnosti nový Občiansky zákonník, ktorý prináša významné zmeny v rámci dedičského práva.

Súčasná úprava dedenia stojí na Občianskom zákonníku z roku 1964 a v podstate pozná len dve cesty, závet alebo zákon, a zároveň doposiaľ neumožňovala právne úkony pre prípad smrti (mortis causa). Nový Občiansky zákonník presúva ťažisko k vôli poručiteľa, teda toho, koho majetok je predmetom dedenia, najmä však toho, kto majetok vytvoril.

Pribúdajú úplne nové inštitúty, ako dedičská zmluva, odkaz, príkaz, možnosť vopred sa vzdať dedičstva aj správca dedičstva určený samotným poručiteľom. Ďalej možno spomenúť, že výrazne klesá zákonný podiel neopomenuteľných dedičov (detí), a teda celkovo možno vo všeobecnosti zhodnotiť, že diapazón možností a oprávnení poručiteľa sa významne otvára, čo do rozsahu majetku, s ktorým môže voľne disponovať, ako aj do obsahu práv a nástrojov, akými tak môže urobiť.

V článku sumarizujeme, čo sa reálne mení a kde vidíme najväčšie praktické dopady.

Päť zmien, o ktorých by ste mali vedieť

Dedičská zmluva – nový a prednostný titul dedenia

Dedičská zmluva je dohoda, ktorou poručiteľ povoláva za dediča druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu a druhá strana toto povolanie prijíma. Nový poriadok dedičských titulov upravuje poradie dedičských titulov jednoznačne tak, že dedičská zmluva má prednosť pred závetom aj pred dedením zo zákona – týmto je zhmotnené uprednostnenie vôle a rozhodnutí poručiteľa učinených za života.

Zásadný rozdiel oproti závetu je záväznosť, ale i charakter tohto právneho úkonu. Dedičská zmluva je na rozdiel od závetu dvojstranný právny úkon, čo znamená, že tak ako na jej uzatvorenie, i na zmenu dedičskej zmluvy potrebujete dve strany. Na rozdiel od toho závet môže poručiteľ kedykoľvek zmeniť bez vedomia dediča. Dedičská zmluva tak bude obdobne obsahovať práva a povinnosti strán vrátane záväzkov povolaných zmluvných dedičov a podmienok ich plnenia, ktoré môžu byť viazané už na skutočnosti za života poručiteľa. Závet uvedené vôbec neumožňoval a ani neumožňuje, pričom nebol populárny ani pre svoju rigidnosť a vysokú mieru formalizovanosti, dôsledkom čoho bola častá neplatnosť závetov, a teda vôli poručiteľa v mnohých prípadoch napokon nebolo zadosťučinené.

Zmluva môže byť bezodplatná alebo odplatná, prípadne môže byť odplatou plnenie určitých povinností, ako poskytnutie bývania, opatery alebo renty. Poručiteľ zostáva vlastníkom až do smrti a s majetkom môže počas života naďalej nakladať, čo však nevylučuje, aby si strany dohodli obmedzenia disponovať s určitými vecami vrátane nehnuteľného majetku, pri ktorom takéto obmedzenie bude možné zavkladovať do katastra nehnuteľností.

Nižší povinný podiel detí

Neopomenuteľnými dedičmi zostávajú potomkovia, avšak ich zákonná ochrana sa znižuje nasledovne:

Povinný podiel nebude mať potomok, ktorý bol platne vydedený, ani ten, kto sa dedičstva vopred riadne vzdal.

Práve uvedené zvyšuje podiel majetku, pri ktorom poručiteľ nie je pri disponovaní svojou vôľou limitovaný v takom rozsahu ako doposiaľ.

Odkaz

Odkazom poručiteľ uloží dedičom, aby konkrétnu vec alebo peňažnú sumu vydali určenej osobe, tzv. odkazovníkovi. Ten sa nestáva dedičom a nezodpovedá za dlhy poručiteľa, nakoľko nenadobúda podiel na pozostalosti, ale nadobúda pohľadávku voči dedičom na vydanie odkázanej veci vrátane finančných prostriedkov.

Ak má poručiteľ prianie zanechať určitú hodnotu priateľovi, občianskemu združeniu, galérii alebo akejkoľvek inej osobe, môže prostredníctvom odkazu jednoducho zaviazať svojich dedičov, aby tejto vôli bolo po jeho smrti vyhovené. Ak by dedičia povinnosť nesplnili, odkazovník má vymáhateľnú pohľadávku, ktorú môže uplatniť na súde. Je však nevyhnutné uviesť, že zákon uvedené limituje – na súde sú uplatniteľné odkazy len do 25 % čistej hodnoty dedičstva, pričom pri viacerých odkazoch sa nároky pomerne krátia.

Príkaz

Príkaz môže byť súčasťou dedičskej zmluvy, alebo môže ísť o samostatnú listinu, pre ktorej náležitosti budú platiť ustanovenia o závete.

Ako sme už uviedli pri dedičskej zmluve, príkazom poručiteľ uloží dedičovi, aby niečo urobil, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, pričom zákon výslovne počíta napríklad s príkazom určitú vec nezaťažiť alebo nescudziť, ktorý sa zapíše do katastra nehnuteľností alebo do iného registra, v ktorom je vec registrovaná.

Na rozdiel od odkazu osoba, v ktorej záujme je príkaz uložený, nie je veriteľom dediča a domáhať sa splnenia príkazu môže iba dedič, prípadne vykonávateľ poslednej vôle. Príkaz má zákonné hranice a jeho nesplnenie samo osebe neznamená, že dedič prestáva byť dedičom. Formuláciu preto treba pripraviť tak, aby bola reálne vymáhateľná.

Správca dedičstva a vykonávateľ poslednej vôle

Poručiteľ si bude môcť v notárskej zápisnici vopred určiť správcu dedičstva. Ten od smrti až do potvrdenia dedičstva vykonáva úkony obvyklého hospodárenia a môže vykonávať aj práva z majetkových účastí a cenných papierov. Popri ňom možno určiť vykonávateľa poslednej vôle, ktorý dohliada, aby sa vôľa poručiteľa skutočne naplnila.

Napokon sa rozširuje okruh zákonných dedičov o vzdialenejších príbuzných. Cieľom je, aby majetok čo najmenej často pripadol štátu ako odúmrť.

Čo to znamená v praxi

Nový zákonník prináša inštitúty, s ktorými slovenská prax zatiaľ nemá skúsenosti. Judikatúra k nim neexistuje a praktický obsah viacerých ustanovení, ako napríklad hranice vymáhateľnosti príkazu alebo odkazu či rozsah oprávnení správcu dedičstva, dotvorí až prax a rozhodnutia súdov. Možno tak určite konštatovať, že na určité prechodné obdobie bude princíp právnej istoty potlačený, čo je však prirodzené pri takej zásadnej reforme, akou je nový a jednotný kódex súkromného práva.

Už dnes je však zrejmé, aké možnosti zákon otvára a v ktorých situáciách možno očakávať široké aplikačné uplatnenie nových pravidiel dedenia.

Odovzdanie majetku ďalšej generácii

Pri rodinnej firme, ale rovnako pri nehnuteľnostiach, pozemkoch či investíciách rodičia často narážajú na to, že majetok sa nedá rozdeliť na rovnaké diely bez toho, aby stratil hodnotu. Firmu má viesť jedno dieťa, rodinný dom má zostať tomu, kto v ňom býva, a pozemky rozdrobené na spoluvlastnícke podiely strácajú zmysel. Vysoké povinné podiely podľa súčasnej úpravy pritom často vedú práve k spoluvlastníctvu, ktoré býva zdrojom dlhoročných sporov.

Nová úprava dáva rodičom do rúk viacero nástrojov naraz. Nižší povinný podiel plnoletých potomkov vytvára priestor na nerovnomerné, ale premyslené rozdelenie. Dedičská zmluva zaručí, že dohodnuté rozdelenie bude platiť a nezmení sa na poslednú chvíľu. Potomok, ktorý dostal svoju časť už za života, sa môže dedičstva vopred vzdať. Odkazom možno konkrétnu vec alebo sumu prideliť určitej osobe bez toho, aby sa stala dedičom, a príkazom napríklad uložiť, aby rodinná nehnuteľnosť nebola predaná.

Príklad: Rodičia vlastnia firmu, rodinný dom a dva byty a majú tri deti. Syn, ktorý vo firme roky pracuje, uzavrie dedičskú zmluvu na obchodný podiel. Dcéra, ktorá s rodičmi býva, zdedí dom. Najmladšie dieťa dostane byty, prípadne jeden z nich už teraz darom, a za to sa vzdá ďalších nárokov na dedičstvo. Všetko sa dohodne za života rodičov, keď sú všetci pri jednom stole a rozhodnutie možno vysvetliť.

Spravodlivé rozdelenie pritom nemusí znamenať rovnaké. Podstatné je, aby bolo premyslené, vysvetlené a zdokumentované, čím sa zabezpečí, že očakávania jednotlivých účastníkov sú rovnaké, čo je najlepšia prevencia sporov. Ak sú rodičia manželia, treba do plánu zahrnúť aj vyporiadanie ich spoločného majetku, ktoré dedeniu predchádza.

Firma s jediným spoločníkom a konateľom

Ak náhle zomrie podnikateľ, ktorý je jediným spoločníkom aj štatutárom obchodnej kapitálovej spoločnosti, spoločnosť zostane bez štatutárneho orgánu, pričom výber majetkového opatrovníka pripadá až na rozhodnutie notára. Spoločnosť a jej operatívna činnosť tak ostáva ochromená po kratší alebo dlhší čas bez toho, aby mal jej majiteľ pred smrťou možnosť vybrať správcu, ktorý sa o firmu postará aspoň na prechodný čas.

Nový zákonník ponúka efektívne riešenie, keď si poručiteľ môže v notárskej zápisnici vopred určiť správcu dedičstva, ktorý od jeho smrti až do potvrdenia dedičstva vykonáva úkony obvyklého hospodárenia a môže vykonávať aj práva z majetkových účastí. Správca tak môže v mene spoločníka rozhodnúť napríklad o vymenovaní nového konateľa a zabezpečiť, aby firma fungovala bez prerušenia. V kombinácii s dedičskou zmluvou je zároveň vopred jasné, kto firmu napokon prevezme.

Výber správcu si zaslúži rovnakú pozornosť ako výber nástupcu. Mal by to byť človek dôveryhodný a zorientovaný v podnikaní, ideálne aj s náhradníkom pre prípad, že funkciu prevziať nemôže. Plán treba zosúladiť so spoločenskou zmluvou, ktorá nesmie dedenie podielu vylučovať a mala by s takouto situáciou počítať.

Starostlivosť a bývanie bez darovania s vecným bremenom

Ak chce dnes senior zabezpečiť, aby sa oň dieťa postaralo, a odplatiť mu to domom, rieši sa to najčastejšie darovacou zmluvou s vecným bremenom doživotného bývania. Vlastníctvo však prechádza okamžite, nehnuteľnosť je odo dňa darovania vystavená veriteľom obdarovaného a samotná starostlivosť v zmluve zvyčajne nie je vôbec vymedzená. A ak sa vzťahy pokazia, vrátiť dar je možné len pri hrubom porušení dobrých mravov voči darcovi, čo sa v praxi preukazuje ťažko.

Odplatná dedičská zmluva túto logiku obracia. Senior zostáva vlastníkom až do smrti a dieťa nadobudne dom až dedením. Jeho povinnosti – rozsah starostlivosti, bývanie, úhrada nákladov či pravidelná renta – sú výslovne opísané v zmluve. Ak ich neplní, poručiteľ môže od zmluvy odstúpiť. Druhú stranu zas chráni dohodnutý zákaz scudzenia zapísaný v katastri – senior nemôže dom bez jej súhlasu predať niekomu inému.

Záver

Nový Občiansky zákonník po šiestich desaťročiach vracia do slovenského dedičského práva nástroje, ktoré poznali naše predpisy pred rokom 1950 a ktoré v okolitých krajinách fungujú bežne. Poručiteľ získava viac priestoru rozhodnúť, kto, čo a za akých podmienok nadobudne. Cenou je menšia „automatická“ zákonná ochrana neopomenuteľných dedičov a nároky na presné a kvalitné znenie úkonov.

Registrácia na bezplatný online webinár

Transfer majetku na Slovensku: nové možnosti, nové pravidlá

24. 11. 2026 o 14:30

Tému dedenia sa pokúsime prepojiť aj so zmenami v majetkových vzťahoch manželov a s témou súkromného fondu, ktorý rovnako prináša nový Obchodný zákonník. Podrobne sa jej budeme venovať na bezplatnom online webinári.

Registrovať sa na webinár →