Dve pravidlá pre jednu firmu: čo sa po 1. 7. 2027 stane s vašimi starými zmluvami a pohľadávkami

17.11.2026 | Autor: Andrea Domény
5

Od 1. 7. 2027 budú firmy fungovať v dvoch právnych režimoch. Ako rozlíšiť staré a nové zmluvy, kedy sa premlčia pohľadávky a čo urobiť už teraz.

Dve pravidlá pre jednu firmu: čo sa po 1. 7. 2027 stane s vašimi starými zmluvami a pohľadávkami

Nový Občiansky zákonník (zákon č. 260/2026 Z. z.) nadobudne účinnosť 1. júla 2027. Vaše existujúce zmluvy sa tým dňom automaticky nezmenia. Práve preto však bude väčšina firiem ešte roky fungovať v dvoch právnych režimoch súbežne. Kto ich nebude správne rozlišovať, môže prísť o peniaze.

Ako príklad si zoberme stavebnú firmu, ktorá v decembri 2026 uzavrie zmluvu o dielo s odberateľom A a začiatkom júla 2027 ďalšiu zmluvu s odberateľom B. Obom vyfakturuje dodané práce v auguste 2027 so splatnosťou faktúry v ten istý deň, napríklad 31. 8. 2027. Ani jeden z odberateľov faktúru nezaplatí a firma bude musieť svoje pohľadávky aktívne vymáhať.

Na prvý pohľad ide o dve rovnaké pohľadávky. Právne však nie. Zmluva s odberateľom A vznikla pred 1. 7. 2027, preto sa aj pohľadávka z nej spravuje doterajším Obchodným zákonníkom a premlčí sa za štyri roky od splatnosti, teda koncom augusta 2031. Zmluva s odberateľom B vznikla už za účinnosti nového Občianskeho zákonníka a pohľadávka z nej sa premlčí za tri roky, teda koncom augusta 2030. Vychádzame pritom z predpokladu, že si strany nedohodli dlhšiu premlčaciu lehotu. Ak firma bude postupovať pri oboch odberateľoch rovnako a s vymáhaním bude čakať „do poslednej chvíle“ podľa starých podmienok, pohľadávku voči odberateľovi B už nevymôže, ak tento vznesie námietku premlčania.

Komplikovanejší bude príklad rámcovej zmluvy. Firma uzavrela v roku 2025 dlhodobú rámcovú zmluvu a jednotlivé dodávky realizuje na základe čiastkových zmlúv, resp. objednávok. Tie sa po právnej stránke spravidla považujú za samostatné zmluvné vzťahy. Čiastkové zmluvy uzavreté do 30. 6. 2027 sa preto budú spravovať „starým“ Obchodným zákonníkom a tie uzavreté od 1. 7. 2027 už novým Občianskym zákonníkom. Podnikateľ tak bude mať pohľadávky síce z jednej rámcovej zmluvy, ale ich premlčanie sa bude počítať odlišne – jedny sa premlčia v štvorročnej, iné v trojročnej lehote. Kým súdy neustália, ako presne posudzovať čiastkové zmluvy k starým rámcovým zmluvám, je bezpečnejšie počítať s kratšou lehotou. Konkrétny režim totiž ovplyvnia aj samotné formulácie v zmluve. A keďže sa všeobecná premlčacia lehota v obchodných vzťahoch skracuje, práve pri rámcových zmluvách by podnikatelia mali byť najobozretnejší.

Staré zmluvy zostávajú v starom právnom režime, ale nie úplne

Základné pravidlo je jednoduché – zmluvy uzavreté pred 1. 7. 2027 sa aj naďalej riadia doterajším Občianskym alebo Obchodným zákonníkom. Platí to aj pre nároky z ich porušenia (§ 1893 ods. 3 nového OZ). Lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. 7. 2027, dobehnú podľa starých pravidiel. Ostatné lehoty sa posudzujú podľa predpisu, ktorým sa spravuje daný vzťah (§ 1896 nového OZ). Preto sa aj faktúra zo starej zmluvy splatná napr. v auguste 2027 premlčí podľa starých pravidiel.

Zároveň však platí, že novým Občianskym zákonníkom sa spravujú právne skutočnosti, ktoré vzniknú po jeho účinnosti (§ 1893 ods. 1 nového OZ). To v praxi znamená, že dodatky, započítania, postúpenia pohľadávok či vzdanie sa práva urobené po 1. 7. 2027 sa budú posudzovať už podľa nových pravidiel, hoci pôvodná zmluva zostane v starom režime. Firma sa tak v jednom zmluvnom vzťahu ocitne na hranici dvoch zákonníkov.

Staré vzory zmlúv podľa dnešného právneho stavu, s odkazmi na Obchodný zákonník, nemusia po 1. 7. 2027 vyvolať účinky, s ktorými strany počítajú. Zároveň nejde len o vzory zmlúv, ale aj o nastavenie firemných procesov, ktoré bude potrebné novým podmienkam prispôsobiť. Pri dlhodobých kontraktoch alebo vzťahoch, ktoré budú prebiehať počas zmeny právnej úpravy, sa bude v praxi otvárať otázka, čo ešte patrí k „starej“ zmluve a čo už je „nový“ záväzok. Jednoznačnú odpoveď na tieto otázky dajú až súdy.

Dobrovoľný prechod alebo nová zmluva

Nový Občiansky zákonník ponúka aj tretiu cestu. Strany sa môžu písomne dohodnúť, že ich existujúci vzťah sa bude po účinnosti nového OZ spravovať novým zákonníkom. Práva a povinnosti, ktoré vznikli pred touto dohodou, zostanú nedotknuté (§ 1893 ods. 4 nového OZ). Prechod teda bude fungovať len do budúcnosti.

Pre krátkodobé objednávky to zmysel nemá. Pri dlhodobých zmluvách, ktoré sa budú ešte roky meniť, dopĺňať a plniť, napríklad pri rámcových dodávateľských zmluvách, nájmoch či servisných kontraktoch, však môže ísť o rozumné riešenie. Strany sa tak vyhnú tomu, aby jeden vzťah roky fungoval v dvoch režimoch a v potenciálnej neistote pri prípadnom spore. V niektorých prípadoch môže byť najvýhodnejšie uzavrieť novú zmluvu v novom právnom režime. Ktorý variant je lepší, závisí od toho, čo by firma prechodom získala a čo by stratila, napríklad v zodpovednosti za škodu alebo v lehotách. To by mali podnikatelia vyhodnocovať individuálne.

Premlčanie po novom: tri roky pre všetkých

Dnes sa obchodné pohľadávky medzi podnikateľmi premlčia spravidla za štyri roky (§ 397 Obchodného zákonníka), občianskoprávne za tri roky (§ 101 Občianskeho zákonníka). Nový zákonník zavádza jednotnú trojročnú lehotu (§ 138 nového OZ). Pre veriteľa v obchodných vzťahoch to znamená o rok menej na vymoženie pohľadávky.

Čo je pre firmy podstatné:

  • Lehota beží od splatnosti, teda odo dňa, keď možno nárok prvýkrát uplatniť na súde (§ 143 nového OZ). Pri splátkach beží pre každú splátku samostatne (§ 144 nového OZ).
  • Lehotu si možno dohodnúť. Strany si môžu písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu lehotu, najmenej jeden a najviac desať rokov (§ 142 nového OZ). Neplatí to však v prípade, ak by táto dohoda bola v neprospech spotrebiteľa.
  • Písomné uznanie dlhu má naďalej význam, pretože ak dlžník písomne uzná dlh čo do dôvodu a výšky, nárok sa premlčí až za desať rokov od uznania (§ 140 ods. 1 nového OZ).
  • Nárok na náhradu škody sa premlčí po troch rokoch odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr desať rokov od vzniku škody (§ 158 nového OZ). Ide o zdanlivo nepatrné zmeny, ktoré však môžu mať v praxi rozhodujúce následky, pretože okamih počítania premlčacej lehoty pri nároku na náhradu škody sa dnes počíta inak.

Premlčanie nárok síce nezruší, ale dlžník môže odmietnuť plniť a súd nárok po námietke premlčania neprizná (§ 152 a 153 nového OZ). Prakticky je tak pohľadávka nevymožiteľná.

Na čo si bude treba dávať pozor

  • Dve lehoty v jednej evidencii alebo v jednej zmluve. Pri každej pohľadávke bude rozhodovať, kedy vznikla zmluva, z ktorej pochádza (pri rámcových zmluvách bude relevantná konkrétna čiastková zmluva alebo objednávka). Ak firma používa jeden „interný štandard“, napríklad „vymáhame do štyroch rokov“, pri nových zmluvách príde o posledný rok. Evidenciu pohľadávok a pravidlá vymáhania je potrebné včas nastaviť tak, aby sa s týmto rozdielom počítalo.
  • Odklad vymáhania môže firmu pripraviť o peniaze. Čakanie, „či partner predsa len zaplatí“, je pri trojročnej lehote drahšie. Pomerne lacným nástrojom je písomné uznanie dlhu alebo dohoda o dĺžke premlčacej lehoty. Hlavne však netreba čakať na poslednú chvíľu.
  • Daňová stránka veci je nemenej dôležitá. Premlčanie pohľadávky má totiž priamy dopad na tvorbu opravných položiek a odpis pohľadávky z pohľadu toho, kedy odpis môže byť daňovým výdavkom.
  • Zodpovednosť vedenia. Štatutárny orgán, ktorý vedome alebo z hrubej nedbanlivosti nechá pohľadávky firmy premlčať, riskuje zodpovednosť za škodu voči spoločnosti. V závažných prípadoch by mohlo ísť aj o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Staré vzory dodatkov. Každý dodatok k starej zmluve urobený po 1. 7. 2027 by mal byť pripravený s ohľadom na nové pravidlá, a nie ako kópia starého vzoru.

Záver: čo urobiť už teraz

Nový zákonník nebude vyžadovať prepisovanie všetkých zmlúv. Firmy, ktoré sa na zmenu pripravia vopred, však kritické miesta prechodného obdobia uchránia oveľa lepšie. Za najvhodnejší postup považujeme tri kroky:

  1. Inventúra dlhodobých zmlúv – určite tie, ktoré budú pokračovať aj po 1. 7. 2027, a pri každej zvážte, či ju nechať v starom režime, dohodnúť prechod pod novú právnu úpravu alebo uzavrieť novú zmluvu.
  2. Nové vzory zmlúv a dodatkov – pripravte ich podľa nových pravidiel a zvážte v nich dohodu o dĺžke premlčacej lehoty.
  3. Vymáhanie pohľadávok – upravte interné lehoty na upomienky a právne kroky a s účtovníctvom si nastavte pravidlá pre opravné položky.

Pri každom kroku je však potrebné vychádzať z konkrétneho obchodného modelu spolupráce a zmluvných partnerov. Plošná neodborná výmena zmlúv bez analýzy totiž môže narobiť viac problémov, než pomôcť.


ONLINE BEZPLATNÝ WEBINÁR

Nový Občiansky zákonník: zásadná revolúcia v zmluvnom práve

24. 11. 2026 o 13:00

Na bezplatnom online webinári sa podrobne venujeme dopadom nového Občianskeho zákonníka na zmluvné vzťahy firiem.

Registrovať sa môžete tu


Andrea Domény

Andrea Domény

pôsobí v advokátskej kancelárii od začiatku svojej právnej praxe v roku 2014. Vďaka svojej odbornosti a dlhoročnému pôsobeniu patrí medzi stabilné piliere tímu Hronček & Partners, s. r. o. Dlhé roky pôsobila v kancelárii ako vedúca právnička, kde odovzdávala svoje know-how novým koncipientom a súčasne sa aktívne podieľala na organizácií a realizácií projektov kancelárie vrátane vytvárania jednotlivých oddelení pre špecializáciu v právnej agende. Svoje skúsenosti a prax následne zúročila úspešným zložením advokátskej skúšky a od roku 2024 pôsobí ako advokátka. Počas rokov nadobudla bohaté skúsenosti z rôznych oblastí práva – od občianskeho a obchodného práva, cez sporovú agendu rôznych druhov sporov až po správne súdnictvo. Venovala sa tiež finančnému a pracovnému právu a ochrane osobných údajov. Postupne svoju odbornú špecializáciu nasmerovala najmä na oblasť finančného a daňového práva, kde dodnes zastupuje klientov v správnych konaniach a správnom súdnictve, taktiež na poradenstvo v oblasti ochrany osobných údajov a kybernetickej bezpečnosti.  Z jej referencií možno ako príklad uviesť úspešné zastrešenie viacerých licenčných konaní klientov podľa osobitných regulácií napr. v oblasti finančného práva, realizácia projektov v oblasti nastavenia daňovo-právnych procesov u slovenských i medzinárodne pôsobiacich klientov z oblasti výroby či distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok so zameraním na problematiku tzv. farmaceutickej zrážkovej dane, ale aj zastupovanie a právne poradenstvo v desiatkach úspešne ukončených správnych súdnych konaniach proti nezákonným rozhodnutiam správnych orgánov. Popri praxi v advokácii sa venuje taktiež prednáškovej činnosti, napr. na témy obchodného práva, problematike zodpovednosti za škody, pracovného práva a ochrany osobných údajov. Právne služby a právne poradenstvo poskytuje v slovenskom a anglickom jazyku.