Odpovede na najčastejšie otázky z webinára o pracovnom práve: švarcsystém, kontroly inšpektorátu práce a finančného úradu, jednoosobová s. r. o., rizikové profesie a nové povinnosti zamestnávateľov podľa zákona o rovnakom odmeňovaní.
Bude kontrola riešiť situáciu, ak je zamestnanec na čiastočný úväzok a zároveň fakturuje zo svojej jednoosobovej s. r. o. ? Majú dosah na s. r. o.?
Inšpektorát práce má právomoc kontrolovať aj s. r. o. Poskytovanie služieb prostredníctvom s. r. o. neposkytuje ochranu pred postihom za nelegálne zamestnávanie. Inšpektori posudzujú faktický stav – či tú istú prácu vykonáva ten istý človek ako zamestnanec aj ako dodávateľ. Ak je činnosť v zamestnaní rovnaká alebo podobná fakturovanej činnosti, ide o tzv. švarcsystém a fakturovanie cez s. r. o. sa vníma ako nástroj na obchádzanie plnenia daňových a odvodových povinností.
Súbeh pracovného pomeru a dodávanie služieb z s. r. o. je obhájiteľný, len ak sú pracovné činnosti a služby obsahovo úplne odlišné. T. j. druh práce a jej stručná charakteristika v pracovnej zmluve, prípadne v pracovnej náplni zamestnanca sa musia líšiť od služieb dodávaných v obchodnom vzťahu s s. r. o.
Na obhájenie súbehu je tiež potrebné, aby s. r. o. pri poskytovaní služieb používala vlastné vybavenie, objednané činnosti boli vymedzené projektovo, resp. výsledkom a tomu zodpovedala aj fakturácia (nie fakturácia za čas).
Pri inšpekcii práce musí s. r. o. predložiť všetky dokumenty, ktoré inšpektor považuje za potrebné na výkon inšpekcie práce, vrátane zmlúv, faktúr, dodacích listov a pod. Neposkytnutie požadovaných dokumentov nemožno odôvodniť tým, že sú predmetom obchodného tajomstva a môže byť sankcionovateľné.
Ako prebiehajú kontroly z finančného úradu? Ako vedia rozlíšiť, ktorá živnosť je fiktívna a kto je reálny contractor?
Správca dane sa zameriava na správne zdanenie príjmov. Na rozdiel od inšpektorátu práce môže preverovať záznamy a domerať dane až 5 rokov spätne.
Priebeh kontroly:
- Analýza dát: Správca dane krížovo porovnáva výkazy. Ak má dodávateľ (SZČO alebo jednoosobová s. r. o.) dlhodobo všetky príjmy len od jedného partnera, vyhodnotí to ako rizikový signál.
- Materiálny test: Následne posudzuje skutočný obsah spolupráce, ako podklad môže posúdiť napr. aj e-mailovú komunikáciu zmluvných strán. Skúma, či ide o samostatné podnikanie alebo o skrytú závislú prácu.
Rizikové faktory pre posúdenie B2B vzťahu ako závislej práce sú najmä viazanosť pokynmi klienta/nemožnosť odmietnuť objednávku, odmena stanovená podľa odpracovaného času, výkon práce v priestoroch klienta, s jeho vybavením, absencia iných odberateľov.
Faktory preukazujúce obchodný vzťah sú projektovo vymedzená objednávka, znášanie podnikateľského rizika dodávateľom a s tým súvisiace poistenie zodpovednosti, vlastné vybavenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, fakturácia za konkrétny výsledok, projekt alebo dielo.
Dôsledkom preklasifikácie dodávateľského vzťahu na závislú prácu je domeranie daní a po podnete Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam aj odvodov, a to tak objednávateľovi ako aj dodávateľovi. Na dôvažok, preklasifikácia sa môže negatívne dotknúť aj odpočtov DPH.
Ako sa kontrola postaví k posudzovaniu závislej práce, ak je zamestnanec na čiastočný TPP a zároveň aj fakturuje rovnakej firme ako s. r. o.?
Táto otázka úzko súvisí s prvou otázkou, ktorú sme rozoberali vyššie, a odpoveď zostáva rovnaká.
Inšpektorát práce má právomoc kontrolovať aj s. r. o. Poskytovanie služieb prostredníctvom s. r. o. neposkytuje ochranu pred postihom za nelegálne zamestnávanie. Inšpektori posudzujú faktický stav – či tú istú prácu vykonáva ten istý človek ako zamestnanec aj ako dodávateľ. Ak je činnosť v zamestnaní rovnaká alebo podobná fakturovanej činnosti, ide o tzv. švarcsystém a fakturovanie cez s. r. o. sa vníma ako nástroj na obchádzanie plnenia daňových a odvodových povinností.
Súbeh pracovného pomeru a dodávanie služieb z s. r. o. je obhájiteľný, len ak sú pracovné činnosti a služby obsahovo úplne odlišné. T. j. druh práce a jej stručná charakteristika v pracovnej zmluve, prípadne v pracovnej náplni zamestnanca sa musia líšiť od služieb dodávaných v obchodnom vzťahu s s. r. o.
Na obhájenie súbehu je tiež potrebné, aby s. r. o. pri poskytovaní služieb používala vlastné vybavenie, objednané činnosti boli vymedzené projektovo, resp. výsledkom a tomu zodpovedala aj fakturácia (nie fakturácia za čas).
Pri inšpekcii práce musí s. r. o. predložiť všetky dokumenty, ktoré inšpektor považuje za potrebné na výkon inšpekcie práce, vrátane zmlúv, faktúr, dodacích listov a pod. Neposkytnutie požadovaných dokumentov nemožno odôvodniť tým, že sú predmetom obchodného tajomstva a môže byť sankcionovateľné.
Čo bude musieť zamestnávateľ povinne zverejňovať kandidátom pred pohovorom?
Prijatím zákona o rovnakom odmeňovaní sa sprísnili pravidlá pre pracovné inzeráty a výberové konania. Cieľom zaistiť, aby rozdiely v odmeňovaní zamestnancov boli podložené objektívnymi kritériami, ktoré sa nezakladajú na diskriminácii.
Uchádzač musí mať najneskôr pred uzavretím pracovnej zmluvy informáciu o:
- nástupnej odmene alebo o rozpätí nástupnej odmeny. Počnúc 1. 8. 2026 nástupná odmena musí byť určená podľa kritérií v zmysle zavedenej štruktúry odmeňovania,
- ustanoveniach kolektívnej zmluvy, ak upravuje odmeňovanie.
Zamestnávateľ je povinný uvedené informácie poskytnúť takým spôsobom a v takom čase, aby sa zabezpečilo informované a transparentné rokovanie o odmene. Ak ich uvedie v ponuke práce (inzeráte), táto podmienka je splnená.
Zásadnou novinkou je zákaz vyžadovať od kandidáta informáciu o predchádzajúcej alebo súčasnej mzde. Ak by sa zamestnávateľ snažil získať takú informáciu prostredníctvom náborovej agentúry, išlo by obchádzanie zákona, a teda jeho porušenie.
Názov pozície aj text inzerátu sa nesmú zakladať na jednom pohlaví, t.j. musia byť rodovo neutrálne. Napríklad namiesto „skladník" použite obe formy „skladník/skladníčka" alebo „osoba pracujúca v sklade" / „osoba vykonávajúca skladnícke práce".
Aké HR procesy budú musieť firmy prerobiť ako prvé?
V súvislosti so zákonom č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčame z hľadiska časovej postupnosti sa prioritne zamerať na tieto dva kroky:
1. Štruktúra odmeňovania (do 31. 7. 2026)
S prípravou je potrebné začať čo najskôr, pretože vytvorenie štruktúry odmeňovania vyžaduje definovanie hodnotiacich kritérií a vytvorenie kategórií zamestnancov, a to za účasti zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia. Vytvorenie štruktúry odmeňovania, ktorá definuje hodnotu práce na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií (zložitosť, zodpovednosť, namáhavosť, pracovné podmienky, prípadne ďalšie faktory) vyžaduje čas a zapojenie nielen HR oddelenia.
2. Revízia procesu náboru (účinnosť od 7. 6. 2026)
- Ponuky práce: zabezpečiť, aby sa názvy pracovných pozícií nezakladali na jednom pohlaví. Uvádzať nástupnú mzdu alebo mzdové rozpätie. Vybrať ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré upravujú odmeňovanie a uviesť ich v ponuke práce.
- Pohovory: upraviť proces pohovoru, aby bol v súlade so zákonom č. 76/2026 Z. z., preškoliť zamestnancov náboru a všetkých, ktorí sa zúčastňujú náboru (napr. aj manažérov, ktorí sa zúčastňujú výberu) o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona č. 76/2026 Z. z.
- Zmluvy s agentúrami: doplniť do zmlúv s personálnymi agentúrami a ADZ povinnosť dodržiavať zákon č. 76/2026 Z. z. (názov pozície, náležitosti ponuky práce a pod.)
Ako sa kontrola z inšpektorátu práce postaví k jednoosobovej s. r. o.? Majú vôbec dosah na kontrolu s. r. o. pokiaľ zamestnanca fyzicky na pracovisku nenájdu?
Inšpektorát práce má právomoc kontrolovať aj jednoosobovú s. r. o. Poskytovanie služieb prostredníctvom s. r. o. neposkytuje ochranu pred postihom za nelegálne zamestnávanie. Inšpektorát práce dokáže preveriť vzťah medzi objednávateľom a jednoosobovou s. r. o. ako dodávateľom aj bez priameho kontaktu s konateľom jednoosobovej s. r. o.
Postup inšpektorátu práce:
- Analytická fáza: Inšpektori vopred zbierajú dôkazy z verejných zdrojov (LinkedIn, webstránky), registrov a inzerátov. Sledujú, kto vystupuje ako súčasť tímu.
- Dokumentárna cesta: Ak nie je kontrolovaný subjekt na mieste, inšpektorát si vyžiada zmluvy, faktúry, e-maily a prístupy do systémov. Inšpektor je v zmysle § 12 ods. 1 písm. d) oprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie. Subjekty sú zo zákona povinné ich poskytnúť.
- Výsluch svedkov: Inšpektori sa môžu pýtať ostatných prítomných osôb na charakter vašej spolupráce.
Marenie kontroly ktoroukoľvek osobou (napr. nepredloženie dokladov) môže viesť k pokute. Inšpektorát navyše úzko spolupracuje s Finančnou správou. Ak dôkazy v dokumentoch naznačujú závislú prácu, môžu nasledovať sankcie a domeranie daní a následne odvodov aj bez prítomnosti konateľa jednoosobovej s. r. o.
Aké sú najčastejšie pracovné pozície, ktoré identifikuje IP ako rizikové z praxe z hľadiska tzv. švarcsystému? Spomínali ste IT sektor, obchodní zástupcovia, ...
Inšpektorát práce (IP) nevykonáva kontroly náhodne, ale cielene podľa odvetví, kde je najvyšší predpoklad skrytého zamestnávania:
- Obchodní zástupcovia: Rizikom je najmä exkluzivita služieb pre jednu firmu, povinný denný reporting, používanie firemného auta bez osobitného právneho titulu, vystupovanie v mene spoločnosti.
- Stavebníctvo a montáže: IP sleduje pracovníkov v rovnakých pracovných odevoch, ktorí používajú firemné náradie a riadia sa operatívnymi pokynmi pracovníka objednávateľa, hodinová odmena bez vymedzeného výsledku.
- IT sektor: Vývojári a testeri sú v riziku, ak pracujú v režime „od 9 do 17" v priestoroch klienta s prideleným hardvérom ako bežní členovia tímu.
- Marketing a médiá: Grafici, redaktori či copywriteri sú preverovaní vtedy, ak vykonávajú dennú operatívu výhradne pre jedného klienta a pod priamym vedením klienta.
Bez ohľadu na sektor riziko preklasifikácie obchodného vzťahu na závislú prácu existuje pri poskytovaní služieb, ak sa medzi objednávateľom a živnostníkom prejavuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, prípadne sú prítomné ďalšie znaky ako u bežného zamestnanca.
Ak máme uzatvorenú Zmluvu o obchodnom zastúpení s obchodným zástupcom, môžeme mu priradiť firemné auto?
Pridelenie firemného auta živnostníkovi (a rovnako tak pridelenie iných výrobných prostriedkov) je vnímané ako znak závislosti.
Bezplatné poskytnutie motorového vozidla inšpektorát práce vníma ako zamestnanecký benefit. Auto sa považuje za pracovný nástroj dodaný firmou, čo nepriamo dokazuje, že zástupca nenesie vlastné podnikateľské riziko.
Podporným krokom pre posúdenie vzťahu s obchodným zástupcom ako podnikateľského vzťahu je uzavretie nájomnej zmluvy. Musí však ísť o reálnu zmluvu s trhovým nájomným, ktoré obchodný zástupca zastúpenému riadne uhrádza a vedie dané náklady v účtovníctve. Okrem toho, zástupca by mal používať vlastný telefón a počítač, jeho odmena má byť naviazaná na výsledok (uzatvorený obchod), nie na odpracovaný čas alebo počet najazdených kilometrov.
Na druhej strane, riziko posúdenia vzťahu ako závislej práce sa zvyšuje, ak sa k firemnému autu bez uzavretej zmluvy pridajú ďalšie faktory:
- Kontrola a riadenie – povinné ranné porady, denný reporting v CRM a stanovený počet hodín práce za mesiac.
- Závislosť – používanie firemného e-mailu bez označenia externého statusu, výhradná práca len pre jedného klienta.
Prebiehajú kontroly inšpektorátu práce obdobným spôsobom aj v neziskových organizáciách?
Neziskový sektor podlieha kontrole inšpekcie práce v rovnakom rozsahu ako podnikateľské subjekty. Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nijako neobmedzuje inšpektoráty práce z hľadiska právnej formy kontrolovaného subjektu. Ak je nezisková organizácia zamestnávateľom, alebo nelegálne zamestnáva inú fyzickú osobu, vzťahujú sa na ňu všetky ustanovenia zákona č. 125/2006 Z. z., vrátane sankcií.
Inšpektorát má právo kedykoľvek a bez ohlásenia vstúpiť do priestorov neziskovej organizácie, vyžiadať si zmluvy (vrátane zmlúv o výkone dobrovoľníckej činnosti) a vykonávať výsluch osôb na mieste.
V súvislosti s dobrovoľníctvom upozorňujeme na možnosť posúdenia práce dobrovoľníka ako závislej práce, ak taká činnosť vykazuje znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
Právoplatné uloženie pokuty za nelegálne zamestnávanie je pre neziskové organizácie výrazne negatívnou sankciou, ktorá ich môže vyradiť z možnosti uchádzať sa napr. o príspevky z eurofondových výziev, resp. založiť povinnosť vrátiť prijaté prostriedky.
