Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Hronček & Partners, s. r. o.
7 min

Dňa 31.05.2019 bol parlamentu predložený návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov z dielne Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „novela ZDP“). Návrh novely ZDP bol vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 a momentálne sa nachádza v redakcii po tom, čo prešiel v parlamente III. čítaním. Novela ZDP by mala vstúpiť do účinnosti od 01.01.2020, pričom niektoré ustanovenia by mali vstúpiť do účinnosti neskôr (napr. ustanovenie zavádzajúce definíciu pojmu mikrodaňovník by malo vstúpiť do účinnosti až od 01.01.2021).

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Čo by mala priniesť novela ZDP?

Novela ZDP by mala priniesť do legislatívy Slovenskej republiky viacero zmien, a to najmä z dôvodu zapracovania smernice ATAD 2 (Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami), ktorá sa zaoberá hybridnými nesúladmi s tretími štátmi, kedy dochádza k zneužívaniu odlišného posudzovania daňovníkov a finančných nástrojov. Práve zapracovanie smernice ATAD 2 by malo priniesť väčšiu kontrolu nad zneužívaním daňových príjmov a ich odlevom mimo územia Slovenskej republiky.

Novela ZDP by mala priniesť hlavne:

  • podporu malým a stredným podnikom (najmä prostredníctvom zavedenia termínu mikrodaňovník, úpravy podmienok odpočtu daňovej straty),
  • znižovanie administratívnej záťaže daňovníka (najmä prostredníctvom zjednodušenia podmienok na zahrňovanie do základu dane pri výdavkoch, ktoré sú súčasťou základu dane až po zaplatení, zavedenia automatickej registrácie správcom dane),
  • rozšírenie oslobodenia od dane pre určité nepeňažné príjmy daňovníka,
  • zrušenie povinnosti zamestnanca podpisovať každý rok vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu,
  • zjednodušenie výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti,
  • podanie žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronicky.

Ste obchodnou spoločnosťou v postavení držiteľa a trápi Vás zrážková daň? Novela ZDP prinesie zmeny aj v oblasti vyberania dane zrážkou z plnení poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti!

Novela ZDP sa dotkne aj osobitného daňového režimu, a to zrážkovej dane vyberanej z plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Novela ZDP by mala v rámci problematiky zrážkovej dane priniesť viacero zmien, spomedzi ktorých považujeme za najvýznamnejšie nižšie uvedené zmeny:

  1. Nové znenie ustanovenia zakotvujúceho povinnosť vyberať daň zrážkou z peňažných a nepeňažných plnení od držiteľa (§ 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov)

Novela ZDP nahrádza doterajšie znenie § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov úplne novým znením, a preto od 01.01.2020 by malo ust. § 17 ods. 31 ZDP znieť nasledovne: „(31) Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 13, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 13 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.

Z vyššie zmieneného nového znenia § 17 ods. 31 ZDP vyplýva, že dané ustanovenie sa už viac nedotýka zdaňovania príjmov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti od držiteľa zrážkovou daňou. Uvedené je v súlade aj so samotnou podstatou novely ZDP, ktorá spočíva v zrušení aplikácie zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je právnickou osobou, konkrétne v prípade, ak nejde o ostatné príjmy dosahované fyzickou osobou podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP (pozn. peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti držiteľom). Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako predkladateľ daného návrhu novely ZDP sa snaží o zrušenie povinnosti vyberať daň zrážkou z tých peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktoré nie sú ostatnými príjmami fyzickej osoby v zmysle § 8 ZDP. Môžeme preto vyvodiť, že peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa nebudú taktiež podliehať zrážkovej dani, ak budú predstavovať príjmy fyzickej osoby (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) podľa § 5 ZDP (t.j. príjem z výkonu závislej činnosti) alebo podľa § 6 ZDP (t.j. príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu). Teda ak budú predstavovať príjmy podľa § 5 a § 6 ZDP, budú zdaňované prostredníctvom daňového priznania. Zrážkovou daňou budú preto zdaňované len peňažné a nepeňažné plnenia zaraďované u daňovníka fyzickej osoby medzi príjmy podľa § 8 ZDP, pričom zostávajú zachované aj povinnosti podľa § 43 ZDP. V súvislosti s uvedeným dávame do pozornosti aj doplnenie § 43 ods. 3 písm. o)  ZDP o § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, ktorého znenie bude od 01.01.2020 nasledovné:

(3) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o

o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab) [§ 8 ods. 1 písm. l)].

  1. Zúženie rozsahu nedaňových výdavkov (§ 21 ods. 2 písm. l) ZDP)

Za daňové výdavky neboli v zmysle § 21 ods. 2 písm. l) ZDP považované výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vzťahovali k prijatému peňažnému a nepeňažnému plneniu od držiteľa, a to podľa výkladu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky len okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania. Výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa na prijaté peňažné a nepeňažné plnenia od držiteľa sa v zmysle ZDP nepovažovali za daňové výdavky. Na druhej strane, peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa v súvislosti s výkonom klinického skúšania sa považovali za daňové výdavky. Preto ak držiteľ poskytol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nepeňažné plnenie v súvislosti s výkonom klinického skúšania (napr. držiteľ zaplatil lekárovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti letenky, ubytovanie a stravu z dôvodu nutnosti jeho prítomnosti na výkone klinického skúšania), takto poskytnuté nepeňažné plnenie sa v zmysle § 21 ods. 2 písm. l) ZDP považovalo za daňový výdavok, t.j. výdavok, ktorý si môže držiteľ zahrnúť do daňových výdavkov.

Novela ZDP prináša nové znenie § 21 ods. 2 písm. l) ZDP, v zmysle ktorého sa za daňové výdavky nebudú považovať výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému a nepeňažnému daru poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti prijatému od držiteľa. Z uvedeného vyplýva, že za nedaňové výdavky sa budú v zmysle novely ZDP od 01.01.2020 považovať už len peňažné a nepeňažné dary od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Ak teda držiteľ daruje v apríli 2020 poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti medicínsky prístroj, takto poskytnutý nepeňažný dar nebude v zmysle § 21 ods. 2 písm. l) novely ZDP považovaný za výdavok zahrňovaný do daňových výdavkov. Len pre úplnosť by sme chceli uviesť, že dar predstavoval nepeňažné plnenie a vychádzajúc zo znenia § 21 ods. 2 písm. l) ZDP sa taktiež nepovažoval za daňový výdavok. Avšak zo zmeny znenia celého ust. § 21 ods. 2 písm. l)ZDP môžeme vyvodiť záujem zákonodarcu na zúžení rozsahu nedaňových výdavkov, čo vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k novele ZDP.

  1. Upresnenie postavenia príjemcu nepeňažného plnenia

Zákonodarca v novele ZDP upresnil postavenie príjemcu nepeňažného plnenia ako fyzickej osoby, čím odstránil dlhotrvajúce a v praxi častokrát vyskytujúce sa problémy s postavením právnickej osoby ako príjemcu nepeňažné plnenia, ktorá de facto nie je schopná využívať niektoré nepeňažné plnenia (napr. konzumovať stravu, využiť dopravu, atď.). Zákonodarca zakotvením výlučne fyzickej osoby ako príjemcu nepeňažného plnenia vyriešil problémy, kedy držiteľ poskytol nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako právnickej osobe (napr. nemocnici) za účasť na odbornom podujatí určenom na vzdelávací účel, ktorého sa zúčastnili lekári tohto poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s uvedeným vznikali v praxi viaceré výkladové a aplikačné problémy, kedy nebolo zrejmé postavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako právnickej osoby (napr. či bola nemocnica v postavení sprostredkovateľa, t.j. držiteľa, alebo v postavení príjemcu nepeňažného plnenia). Vznikali teda pochybnosti o tom, či platiteľom dane v prípade nepeňažných plnení je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v postavení právnickej osoby (napr. zdravotnícke zariadenia ako právny prijímateľ plnenia) alebo v postavení fyzickej osoby (napr. lekár zúčastňujúci sa na odbornom podujatí, ktorý bol konečným užívateľom plnenia).

Novela ZDP priniesla jasnú odpoveď na danú otázku, čo vyplýva aj zo samostatnej dôvodovej správy k novele ZDP, v zmysle ktorej poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v postavení právnickej osoby už nebude ďalej osobou povinnou platiť daň podľa § 43 ZDP, tzn. platiteľom dane z poskytnutých nepeňažných plnení od držiteľa bude len fyzická osoba. Danú úpravu hodnotíme vysoko pozitívne, pričom ju v tomto smere považujeme za upresnenie dovtedajších početných výkladových a aplikačných rozporov a to aj napriek tomu, že zákon už v aktuálnom znení viaceré plnenia poskytované od držiteľov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti spod režim zrážkovej dane vylučoval. Predmetnou novelou ZDP dochádza k tejto úprave výslovným znením právnych noriem.

Novela ZDP prináša aj úpravu znenia ustanovení upravujúcich oznamovaciu povinnosť platiteľa dane. Jedná sa o minimálne zmeny v porovnaní s pôvodným znením.

Zákonodarca sa snaží novelou ZDP a zmeny znenia jeho ustanovení vyriešiť problémy vyskytujúce sa v súčasnosti na úseku dane z príjmov a následnej daňovej povinnosti, ktoré častokrát vznikali ako dôsledok nejasnej, vágnej právnej úpravy dopĺňanej nejednotnými a rozporuplnými výkladmi Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky podanými v jeho metodických usmerneniach. Zákonodarca sa novelou ZDP snaží stanoviť jasnejšie podmienky, vytvoriť balans medzi právami a povinnosťami platiteľa dane, ako aj daňovníka. To, či novela ZDP prinesie viac pozitívnych dôsledkov ako doteraz platný a účinný ZDP, je otázkou, na ktorú odpoveď prinesie až realizácia novej právnej úpravy v praxi.