Zneužívanie dezinformačných naratívov zo strany niektorých politických strán predstavuje vážne ohrozenie demokratickej súťaže.
Šírenie dezinformácií na Slovensku je naďalej významným problémom, ktorý ovplyvňuje verejnú mienku, slobodu médií a politickú dynamiku.
Prieskumy ukazujú, že značná časť populácie je náchylná na konšpiračné teórie. Samotní najvyšší politickí predstavitelia sa angažujú v „alternatívnych“ médiách, ktoré sú známe šírením dezinformácií a konšpiračných teórií, čo vyvoláva obavy o slobodu médií, narušenie integrity informácií a demokratických procesov.
Vysoká miera polarizácie, nedostatok digitálnej gramotnosti a konzumovanie rýchlych informácií bez overenia ich pravdivosti alebo kontextu sú živnou pôdou na nekontrolovateľné šírenie dezinformácií v online priestore.
Riešenia si vyžadujú mnohostranný prístup vrátane legislatívnych opatrení, iniciatív v oblasti mediálnej gramotnosti a podpory nezávislej žurnalistiky na ochranu demokratickej integrity.
Európska únia sa snaží chrániť demokratické a volebné procesy či občiansku diskusiu viacerými aktmi regulujúcimi spôsob fungovania digitálnych technológií v EÚ, vrátane Nariadenia o digitálnych službách – DSA.
Cieľom DSA je obmedziť nekontrolovanú moc veľkých digitálnych platforiem tým, že sa od nich bude vyžadovať, aby posudzovali a zmierňovali riziká súvisiace s ich vplyvom na chránené záujmy. Ide o významnú ochranu pred dezinformáciami, aj keď jeho presadzovanie môže byť náročné a vyvoláva transatlantické napätie.
Online platformy, ktoré poskytujú služby európskym používateľom, musia systematicky identifikovať, posudzovať a zmierňovať riziká súvisiace s obsahom – od nenávistných prejavov až po dezinformácie a zasahovanie do volieb. Prevádzkovateľom hrozia potenciálne vysoké pokuty, a to až do výšky šesť percent ich celosvetového obratu.
Označovanie európskych pravidiel prejavu za cenzúru však nie je namieste. Žiadne ustanovenie DSA nevyžaduje, aby platformy odstraňovali zákonný obsah. Zaväzuje ich, aby odhaľovali systémové manipulačné taktiky a čelili im, najmä počas volieb.
Spoločnosti nie sú povinné blokovať všetky prejavy používateľov pred ich nahraním, iba prijať opatrenia na minimalizáciu nezákonného obsahu a odstrániť ho, keď sa identifikuje ako nezákonný. DSA súčasne odrádza od nadmerného odstraňovania a nariaďuje platformám zverejňovať správy o transparentnosti žiadostí o odstránenie, zdôvodňovať svoje rozhodnutia a ponúkať používateľom mechanizmy odvolania.
Očakávalo sa, že povinnosť hodnotenia a riadenia rizík podľa DSA prinúti platformy odhaľovať hrozby v digitálnom priestore a prijať zmysluplné reformy. Hodnotenia rizík zverejnené v rámci DSA v novembri 2024 sa však príliš úzko zameriavajú na integritu volieb, pričom zanedbávajú širšie riziká dezinformácií pre demokraciu.
Aby bola demokracia funkčná, občianska diskusia musí byť inkluzívna, pluralitná a prístupná, musí uznávať a rešpektovať rozdiely v názoroch a sociálno-politické rozdiely, musí sa zameriavať na fakty a informovanosť a musí vytvárať priestor na angažovanosť občanov a ich zastúpenie v rozhodovacích procesoch.
Obzvlášť kritické je to vo volebných procesoch, no riešenia musia byť komplexné a platformy sa nemôžu príliš izolovane sústrediť len na otázku ovplyvňovania volieb. Ak totiž digitálny verejný priestor dlhodobo sužujú dezinformácie, polarizácia a potláčanie legitímnych prejavov, potom sú opatrenia prijaté na zabezpečenie integrity samotného volebného procesu len reaktívne a nedostatočné.
Napomôcť by mohlo aj nedávne schválenie kódexov správania a ich začlenenie do DSA. Ich dodržiavanie je síce dobrovoľné, signatári sa však zaväzujú rešpektovať záväzky už svojím podpisom. V prípade signatárov, ktorí sú označení ako veľmi veľké online platformy (VLOP) a veľmi veľké online vyhľadávače (VLOSE), to môže pomôcť zabezpečiť zavedenie vhodných opatrení na zmiernenie rizík.
Kódex správania v oblasti boja proti nenávistným prejavom online +podpísalo 12 signatárov, z ktorých sedem je označených ako VLOP (Facebook, Instagram, LinkedIn, Snapchat, TikTok, X a YouTube), a päť ďalších signatárov (Dailymotion, Jeuxvideo.com, Microsoft, Rakuten Viber, Twitch). Komisia a Európska rada pre digitálne služby 20. januára 2025 schválili jeho začlenenie do rámca DSA.
Kódex postupov v oblasti dezinformácií je jedinečný rámec, na ktorom sa dohodli zástupcovia online platforiem, popredných technologických spoločností a aktérov reklamného priemyslu, subjekty overujúce fakty, výskumníci a organizácie občianskej spoločnosti, aby na dobrovoľnom a samoregulačnom základe bojovali proti dezinformáciám.
Kódex, ktorý bol prijatý signatármi už v roku 2018 a neskôr bol na základe usmernenia Európskej komisie revidovaný a posilnený v roku 2022, má v súčasnosti viac ako 40 signatárov vrátane významných VLOP a VLOSE – Google Search & YouTube (Google), Instagram a Facebook (Meta), Bing a LinkedIn (Microsoft) a TikTok.
Európska rada pre digitálne služby a Komisia 13. februára 2025 posúdili Kódex správania v oblasti dezinformácií a dospeli k záveru, že spĺňa podmienky pre kódexy správania podľa DSA, s tým, že ak sa plne vykonáva, jeho prísne záväzky a podrobné opatrenia spoločne predstavujú silný súbor zmierňujúcich opatrení a môžu slúžiť ako relevantné kritérium na určenie súladu platformy s DSA.
Premena nadobudne účinnosť 1. júla 2025. Vďaka tomuto začleneniu bude kódex správania slúžiť ako relevantné kritérium na určenie súladu s DSA.
Hodnota týchto záväzkov spočíva v tom, že sú výsledkom dohody medzi širokou skupinou subjektov, ktorá vychádza z existujúcich osvedčených postupov v odvetví. Kódex postupov v oblasti dezinformácií obsahuje 44 záväzkov a 128 konkrétnych opatrení, ako sú:
- demonetizácia informácií – obmedzenie finančných stimulov pre šíriteľov dezinformácií;
- transparentnosť politickej reklamy a jej účinnejšie označovanie, aby používatelia mohli rozpoznať politickú reklamu;
- zabezpečenie integrity služieb, čo zahŕňa obmedzenie falošných účtov, posilňovania dosahov pomocou botov a iného manipulatívneho správania používaného na šírenie dezinformácií;
- posilnenie postavenia používateľov, výskumníkov a komunity overovania faktov pre lepšiu identifikáciu dezinformácií, širší prístup k údajom a pokrytie overovania faktov v celej EÚ.
Začlenenie Kódexu správania + a Kódexu postupov v oblasti dezinformácií do DSA predstavuje významný vývoj v regulačnom prístupe EÚ k správe online obsahu. Je súčasne znepokojivé, že niektorí signatári odstúpili od kapitoly o kontrole faktov.
Európska komisia však zdôrazňuje, že kódex za dostatočný považuje len vtedy, ak sa plne vykonáva. Prechodom od dobrovoľných záväzkov k vynútiteľným povinnostiam sa môže zabezpečiť, aby digitálne platformy zostali zodpovedné za svoje politiky moderovania obsahu a zároveň podporovali transparentnejšie a bezpečnejšie online prostredie, a znížili riziko manipulácie verejnej mienky a šírenia dezinformácií.
Okrem toho táto integrácia slúži ako model pre regulačné rámce na celom svete a ukazuje, ako možno záväzné povinnosti kombinovať so spoluprácou v odvetví s cieľom zmierniť škodlivý obsah a zároveň zachovať slobodu prejavu.
Zároveň som zástancom, aby bola súčasne zavedená prísnejšia regulácia a dôslednejšie sankcionovanie nielen platforiem, ale aj samotného šírenia dezinformácií, keďže ich šíritelia z tohto konania často profitujú – či už prostredníctvom príjmov z reklamy, alebo v prospech rôznych záujmových skupín.
Zneužívanie dezinformačných naratívov zo strany niektorých politických strán navyše predstavuje vážne ohrozenie demokratickej súťaže. Z dlhodobého hľadiska je však kľúčovým riešením systematické vzdelávanie obyvateľstva v oblasti mediálnej gramotnosti, kritického myslenia a overovania pravdivosti informácií.
Nevyhnutnou podmienkou je pritom úprimný záujem vládnych predstaviteľov zabezpečiť občanom prístup k takémuto typu vzdelávania a zároveň odmietnuť využívanie dezinformácií ako nástroja politickej manipulácie.
