Kedy môže správca dane odoprieť právo na odpočet DPH? Vysvetľujeme judikatúru Súdneho dvora EÚ, pojem „mohol vedieť“, red flags v dodávateľských reťazcoch a praktické riziká pre podnikateľov.
Právo na odpočítanie DPH je jedným zo základných princípov systému dane z pridanej hodnoty. V praxi sa často považuje za automatické – ak existuje faktúra, plnenie prebehlo a obe strany sú platiteľmi DPH, podnikateľ očakáva, že mu štát odpočet uzná.
Vývoj posledných rokov však ukazuje, že táto istota slabne. Daňové kontroly sa čoraz častejšie zameriavajú na prípady, keď sa niekde v dodávateľskom reťazci objaví daňový podvod, hoci podnikateľ o ňom nemusel vedieť a ani nemal reálnu možnosť ho odhaliť.
Správca dane dnes vychádza z judikatúry Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej možno odpočet DPH odoprieť len vtedy, ak sa preukáže účasť podnikateľa na daňovom podvode. Základom je tzv. štvorkrokový test, ktorý skúma existenciu daňového úniku, jeho podvodný charakter, prepojenie transakcie s podvodom a najmä to, či podnikateľ vedel alebo mohol vedieť, že sa nákupom zapojil do podvodu.
Práve pojem „mohol vedieť“ predstavuje v praxi najväčší problém. Obozretnosť podnikateľa sa posudzuje veľmi prísne a často spätne. Správca dane hodnotí, či podnikateľ reagoval na neštandardné okolnosti, tzv. red flags, ako sú neprimeraná cena, nejasní obchodní partneri, neformálna komunikácia alebo chýbajúca podnikateľská história dodávateľa.
Judikatúra EÚ zároveň zdôrazňuje, že podnikatelia nemajú suplovať úlohu vyšetrovateľov. Nemusia preverovať celý dodávateľský reťazec ani zisťovať, či niekto iný odviedol DPH. Bežná obozretnosť však dnes znamená viac než len dobrú vieru – zahŕňa primerané overenie partnerov a rozumnú dokumentáciu obchodov.
Pre podnikateľov je preto prevencia kľúčová. Sledovanie varovných signálov, úhrady cez registrované bankové účty a základná evidencia k transakciám môžu rozhodnúť o tom, či sa nestanú kolaterálnou obeťou cudzieho daňového podvodu.
