Sviatky nie sú pre lídrov pauzou, ale zrkadlom ich vnútorného nastavenia. Čas na nadhľad, rovnováhu a mentálnu prípravu na ďalšie obdobie vedenia.
Sviatky sa často vnímajú ako obdobie oddychu a vypnutia, no pre lídrov sú skôr zrkadlom ich vnútorného nastavenia. Navonok sa tempo spomaľuje, no práve v čase zvýšených očakávaní, presunov a bilancovania sa ukazuje, v akej kondícii je človek, ktorý nesie zodpovednosť.
Vedenie nemá sviatky. Myšlienky o smerovaní, rozhodnutiach a ľuďoch, ktorí sa na lídra spoliehajú, pokračujú aj mimo pracovného kalendára. Práve preto môžu byť sviatky paradoxne ideálnym obdobím na vnútorné spomalenie a získanie nadhľadu, ktorý počas roka často chýba.
Oddych v tomto kontexte neznamená únik od zodpovednosti, ale návrat k rovnováhe. Pohyb, čas s rodinou či ticho vytvárajú priestor na premýšľanie o vízii, stratégii a osobnej energii. Bez tlaku termínov a neustálej operatívy vznikajú najpresnejšie uvedomenia.
Najväčším rizikom pre lídra nie je spomalenie, ale dlhodobá neschopnosť zastaviť sa. Strata citlivosti na smer a rozhodovanie pod neustálym tlakom neovplyvňuje len jeho, ale aj celé prostredie, ktoré formuje.
Koniec roka tak nie je len bilanciou, ale mentálnou prípravou na ďalšie obdobie. Spoločnosť nepotrebuje lídra dostupného neustále, ale človeka s jasnou mysľou, energiou a vnútornou stabilitou.
