Whistleblowing mal priniesť transparentnosť a odvahu. Namiesto toho stále prevláda strach a stigma. Je zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti skutočná zbraň na boj s protizákonným konaním alebo len nevyužitá príležitosť?
Whistleblowing mal priniesť transparentnosť a odvahu. V realite však stále prevláda strach, stigma a formálne plnenie zákona.
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti prijatý v roku 2019 má chrániť ľudí, ktorí upozornia na korupciu, podvody či iné nekalosti. V praxi však naráža na viacero problémov – mnohé organizácie zaviedli len minimálne mechanizmy, chýba vyškolený personál, nezávislé preverovanie a dôvera v systém.
Najväčšie prekážky:
- strach zo straty práce alebo odvety,
- slabá informovanosť o právach oznamovateľov,
- nezáujem a kultúrna stigma spojená s „udavačstvom“.
Úrad na ochranu oznamovateľov má byť nezávislým partnerom, no čelí nedostatku kapacít a zdĺhavým procesom. Napriek tomu dáta ukazujú pozitívny trend – počet podnetov rastie (180 v roku 2024, už 143 za prvý polrok 2025). Úrad tiež zverejňuje anonymizované rozhodnutia o pokutách, čím zvyšuje transparentnosť.
Čo je potrebné:
väčšia osveta a informovanosť, posilnenie kapacít úradu, efektívne interné systémy vo firmách, reálna ochrana pred odvetou a kultúrna zmena vnímania whistleblowingu.
Zákon o whistlebloweroch teda nie je slabý nástroj ani stratená príležitosť – je to nástroj s potenciálom. Ten sa však naplní len vtedy, ak sa odstráni strach a nedôvera a whistleblowing začne byť vnímaný ako prejav zodpovednosti, nie ako udavačstvo.
