Napriek počiatočnému úspechu a mimoriadne priaznivým medzinárodným hodnoteniam sa v priebehu rokov nahromadili vážne problémy. Organizácie, ktoré slovenský model dlho citovali ako vzor, dnes upozorňujú na systémové trhliny. Z pozície európskeho priekopníka v roku 2015 sa Slovensko v roku 2024 dostalo do situácie, keď čelí vážnej kritike — a to od tých istých inštitúcií, ktoré ho kedysi dávali za vzor.
_1100_800_80.jpg)
Európska komisia (2024): kritika implementácie AML smernice
Slovensko v roku 2024 čelí vážnej kritike Európskej komisie kvôli nedostatkom v implementácii smernice proti praniu špinavých peňazí. Súčasná absencia plne funkčného registra konečných užívateľov výhod, ktorý by spĺňal požiadavky EÚ, predstavuje podľa hodnotenia významné riziko pre integritu slovenského finančného systému.
Táto kritika sa primárne týka druhého — paralelne fungujúceho — registra konečných užívateľov výhod v obchodnom registri, nie samotného RPVS. Ukazuje však systémový problém: rozdvojenosť dvoch registrov vedie k nerovnomernej kvalite dát. RPVS vyžaduje overenie prostredníctvom oprávnenej osoby so spoluzodpovednosťou za presnosť dát, register pri obchodnom registri stojí na princípe samodeklarácie — a práve tento rozdiel je jadrom kritiky EK.
Open Ownership: postupná erózia mechanizmov
Open Ownership upozorňuje na postupnú eróziu mechanizmov transparentnosti. Z pozície európskeho priekopníka v roku 2015 sa Slovensko v roku 2024 dostalo do situácie, keď čelí vážnej kritike. Nedostatky v kvalite a úplnosti zaznamenaných údajov — najmä pre spoločnosti s potenciálnymi väzbami na zahraničné subjekty — podkopávajú efektivitu celého systému. Táto erózia je o to paradoxnejšia, že RPVS samotný — so svojím mechanizmom oprávnenej osoby — naďalej funguje ako prísne overovací systém. Problémom nie je RPVS, ale jeho obmedzený dosah.
IDFI (Institute for Development of Freedom of Information) v analýze Beneficial Ownership Transparency in Slovakia — Analysis of Current Developments and Major Needs (2024) mapuje aktuálny stav a identifikuje hlavné potreby systému. Analýza potvrdzuje, že napriek pôvodne silnej pozícii Slovensko v súčasnosti čelí výzvam spojeným s kvalitou a úplnosťou zaznamenaných údajov, pričom za kľúčový problém označuje práve existenciu dvoch registrov s odlišnými štandardmi overovania.
Otvorené prípady: medzery, ktoré systém nevie uzatvoriť
Konkrétne prípady ako Váhostav či Pavol Gašpar — a ďalšie prípady komplexných cezhraničných štruktúr zdokumentované Open Ownership — ilustrujú, že stále existujú spôsoby, ako zákonné požiadavky obsíť — najmä cez komplexné cezhraničné štruktúry, trusty a nominálnych vlastníkov. RPVS ich neodstránil; len zúžil priestor, v ktorom fungujú bez povšimnutia.
Tieto nedostatky majú historický kontext. Transparency International Slovakia v štúdii How to Make Beneficial Ownership Register Work (2017) analyzovala fungovanie prvého registra (pri ÚVO) v rokoch 2015–2017. Hlavné výhrady: oznámenia konečných užívateľov výhod nemuseli byť podložené žiadnou oficiálnou dokumentáciou a register nebol prepojený s obchodným registrom. Práve tieto nedostatky viedli k vzniku RPVS s inštitútom oprávnenej osoby v roku 2017. Dnešná situácia je paradoxná: mechanizmus, ktorý mal tieto problémy riešiť, funguje v RPVS dobre — no jeho pokrytie sa nevzťahuje na celú ekonomiku, čo vytvára systémovú medzeru vyžadujúcu legislatívne riešenie.
