Hodnotenie akéhokoľvek registra sa v konečnom dôsledku odvíja od toho, či prináša merateľné výsledky. V prípade slovenského RPVS odpoveď nie je len teoretická — existujú konkrétne čísla, dokumentované prípady aj medzinárodne zaznamenaný cezhraničný dopad. OGP uviedlo, že reforma bola pozitívne prijatá doma aj v zahraničí, a medzinárodné organizácie dáta zo slovenského registra aktívne využívajú ako dôkaz funkčnosti systémov transparentnosti vlastníctva.
Merateľné výsledky prvých rokov
OGP dokumentuje konkrétne výsledky: každá štvrtá spoločnosť uviedla konečného užívateľa výhod, ktorý predtým nebol uvedený v obchodnom registri. Štvrtina skutočných vlastníkov firiem obchodujúcich so štátom bola teda pred vznikom RPVS pre verejnosť i kontrolné orgány neviditeľná — register ich po prvýkrát odhalil.
Občianska spoločnosť pri analýze zverejnených záznamov identifikovala 190 verejných funkcionárov medzi konečnými užívateľmi výhod — potenciálny konflikt záujmov pri obstarávaniach, na ktorý by bez verejne dostupného registra nebolo možné systematicky poukázať.
Open Ownership tiež uvádza merateľné výsledky: štatistické prehľady ukázali, že opatrenia dramaticky zlepšili transparentnosť vlastníctva medzi spoločnosťami vo verejných obstarávaniach.
V rokoch 2018 a 2019 len 40 verejných zákaziek v hodnote 15,5 milióna eur nemalo registrovaného konečného užívateľa výhod. Prevažná väčšina zákaziek teda smerovala k subjektom s identifikovaným KÚV — výsledok, ktorý väčšina európskych krajín v rovnakom období nedosahovala.
Sankčný mechanizmus
Zákon č. 315/2016 Z. z. zaviedol viacúrovňový sankčný rámec.
- Prvou úrovňou je finančný postih: pokuta až do 1 milióna eur.
- Druhou je zásah do samotnej existencie subjektu v registroch: výmaz z obchodného registra.
- Treťou je vylúčenie z trhu verejných zákaziek: zákaz účasti vo verejnom obstarávaní až do troch rokov.
OGP hodnotí tento trojúrovňový mechanizmus ako jeden z najprísnejších v európskom priestore a ako jeden z dôvodov, prečo miera dodržiavania povinností v slovenskom modeli dopadla priaznivo v porovnaní s menej prísne sankcionovanými systémami.
RPVS nie je len databáza — je to systém s vynucovacím mechanizmom.
OGP zdôrazňuje silný sankčný mechanizmus: pokuty do 1 milióna eur, výmaz z obchodného registra a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní až do troch rokov. OGP tieto sankcie hodnotí ako jedny z najprísnejších v európskom priestore. Kombinácia finančného postihu, výmazu z registra a dočasného vylúčenia z trhu verejných zákaziek vytvára silnú motiváciu dodržiavať zákonné povinnosti.
Cezhraničný dopad — kauza Babiš/Agrofert
Medzinárodne známym príkladom využitia údajov z RPVS bola kauza českého premiéra Andrej Babiš a skupiny Agrofert. Transparency International Česká republika v roku 2018 upozornila, že Babiš bol beneficientom trustových fondov vlastniacich Agrofert.
Slovenský Register partnerov verejného sektora pritom evidoval Babiša ako konečného užívateľa výhod subjektov spojených s Agrofertom, čo sa stalo jedným z verejne dostupných zdrojov používaných pri dokumentovaní vlastníckej štruktúry skupiny. Verejná dostupnosť údajov v RPVS umožnila občianskej spoločnosti, novinárom a kontrolným orgánom porovnávať vlastnícke dáta naprieč jurisdikciami.
Po sťažnosti českých kolegov Európska komisia potvrdila Babišov konflikt záujmov vo vzťahu k poľnohospodárskym dotáciám EÚ. Tento prípad sa stal medzinárodne citovaným príkladom toho, ako verejne dostupné dáta o konečných užívateľoch výhod umožňujú odhaliť konflikty záujmov najvyšších politických predstaviteľov — dokonca v inej krajine ako tej, kde sú dáta zverejnené. Transparency International ho uvádza ako ukážkový argument v prospech verejnej dostupnosti registrov KÚV — prístupu, ktorý Slovensko zachovalo aj napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ z roku 2022.
