1. Téma: Ochranná známka vs. technický výsledok – Súdny dvor EÚ o hraniciach dobrej viery a dizajnu v práve EÚ

Súdny dvor EÚ sa vo svojom rozsudku z 19. júna 2025 zaoberal otázkou, či je možné zaregistrovať ochrannú známku zloženú z tvaru výrobku, ktorého technické riešenie bolo predtým chránené patentom. Rozhodoval aj otom, ako a kedy možno posudzovať dobrú vieru prihlasovateľa ochrannej známky.

Pozadie prípadu:

Sporné označenie sa týkalo tvaru technického výrobku, ktorého patentová ochrana už uplynula. Po jej skončení si jeden z účastníkov konania podal prihlášku ochrannej známky na tento tvar. Druhá strana namietala, že prihlasovateľ konal v zlom úmysle, keď sa pokúsil dosiahnuť predĺženie právnej ochrany technického riešenia cez zápis ochrannej známky. Spor sa dostal až pred Súdny dvor EÚ.

Kľúčové body rozhodnutia:

• Nezlučiteľnosť ochrannej známky a čisto technického tvaru
  Tvar výrobku, ktorý je výlučne technický, nemôže byť registrovaný ako ochranná známka – ide o samostatný dôvod neplatnosti podľa článku 7 ods. 1 písm. e) bod ii).
• Dôvody neplatnosti sú autonómne, ale môžu sa prekrývať
  Technický tvar a zlá viera sú samostatné dôvody neplatnosti, ale ich existencia sa môže opierať o podobné skutočnosti.
• Zlá viera sa posudzuje podľa stavu pri podaní prihlášky
  Hodnotenie dobrej viery prihlasovateľa sa musí obmedziť na okolnosti známe v čase podania prihlášky, nie na neskoršie udalosti.

Praktické dopady:

• Prihlasovatelia musia dôkladne zvážiť, čo chcú chrániť
  Ochranná známka nie je náhradou za patent – najmä nie pri čisto technických riešeniach. Pokus o obchádzanie systému duševného vlastníctva môže viesť k zrušeniu zápisu.
• V sporoch o známky bude zlá viera častejšie skúmaná
  Súdny dvor spresnil, aké kritériá môžu svedčiť o neexistencii dobrej viery – čo posilňuje nástroje proti tzv. známkovému holdingu alebo zneužívaniu systému.
• Rozhodnutie dáva rámec na kombinované posúdenie viacerých dôvodov neplatnosti
  Subjekty duševného vlastníctva a súdy môžu paralelne posudzovať technický charakter označenia aj zámer prihlasovateľa.

2. Téma: Ďalšia daň z elektriny? Súdny dvor EÚ spresnil podmienky jej prípustnosti a vrátenia koncovému užívateľovi

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku z 19. júna 2025 zaoberal otázkou, či je v súlade s právom EÚ vnútroštátna daň z elektriny, ktorá je uvalená popri existujúcej spotrebnej dani, no bez osobitného účelu. Predmetom sporu bola aj otázka, či má koncový užívateľ nárok na vrátenie takejto dane, ak bola zaplatená bez právneho dôvodu.

Pozadie prípadu:

Dodávateľ elektriny preniesol na koncového užívateľa dodatočnú daň, ktorú vnútroštátne orgány vyberali v prospech regionálnych samospráv. Daň bola vypočítaná ako násobok existujúcej spotrebnej dane, no nebolo zrejmé, aký osobitný účel sleduje. Vnútroštátne súdy túto daň považovali za nezlučiteľnú so smernicou 2008/118/ES, čo viedlo k požiadavke na jej vrátenie. Spor o vrátenie sa následne dostal pred Súdny dvor EÚ.

Kľúčové body rozhodnutia:

• Ďalšia daň je prípustná len s osobitným účelom
  Členské štáty môžu zaviesť ďalšiu nepriamu daň na elektrinu iba vtedy, ak táto daň sleduje osobitný, odlišný cieľ od cieľa spotrebnej dane – napr. ekologický, infraštruktúrny alebo rozvojový.
• Nárok na vrátenie dane zaplatenej bez právneho dôvodu
  Ak bola daň vybraná v rozpore s právom EÚ, koncový užívateľ má právo na jej vrátenie – buď od dodávateľa, alebo priamo od štátu, ak je spätné získanie od dodávateľa nemožné alebo neprimerane ťažké.
• Súd nie je povinný neuplatniť vnútroštátne ustanovenia automaticky
  Vnútroštátny súd nie je viazaný povinnosťou neuplatniť zákon, ale právo EÚ vyžaduje, aby mal koncový spotrebiteľ reálnu možnosť domôcť sa vrátenia nezákonne zaplatenej dane.

Praktické dopady: 

• Regionálne dane musia mať legitímne zdôvodnenie
  Zavedenie ďalších daní na tovar podliehajúci spotrebnej dani musí byť dôsledne odôvodnené – napríklad účelom, ktorý spotrebná daň nepokrýva.
• Energetickí dodávatelia čelia vyššiemu riziku regresných nárokov
  Ak prenesú daň na spotrebiteľa, no tá je v rozpore s právom EÚ, môžu čeliť žalobám o jej vrátenie – ak neexistuje iný praktický spôsob nápravy.
• Spotrebitelia získavajú nové nástroje ochrany
  Rozhodnutie potvrdzuje, že ak bol poplatok účtovaný bez právneho základu, štát musí umožniť efektívne uplatnenie nároku.

3. Téma: Kedy sú poštové služby oslobodené od DPH? Súdny dvor EÚ spresnil podmienky pre verejný záujem

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 19. júna 2025 sa zaoberá výkladom oslobodenia od DPH pre poštové služby poskytované držiteľom individuálnej licencie na univerzálnu poštovú službu. Kľúčovou otázkou bolo, či sa DPH oslobodenie vzťahuje aj na služby poskytované podľa samostatných zmlúv za odlišných podmienok, ktoré nie sú schválené regulátorom.

Pozadie prípadu:

Držiteľ licencie na poskytovanie univerzálnej poštovej služby uzatváral samostatné zmluvy s vybranými klientmi a ponúkal im poštové služby za výhodnejších podmienok, než boli tie oficiálne stanovené alebo schválené národným regulačným orgánom. Národná daňová správa namietala, že takéto služby nespĺňajú podmienky verejného záujmu, a preto nemôžu byť oslobodené od DPH podľa článku 132 smernice 2006/112/ES. Spor sa dostal pred Súdny dvor EÚ.

Kľúčové body rozhodnutia:

• Služba vo verejnom záujme musí byť univerzálna
  Poštové služby poskytované len vybraným klientom za výhodnejších podmienok, ktoré nie sú rovnaké pre všetkých používateľov, nemožno považovať za službu vo verejnom záujme.
• Oslobodenie od DPH sa nevzťahuje na individuálne zmluvy
  Ak sú poštové služby poskytované podľa samostatných dohôd, mimo štandardných schválených podmienok, nespadajú pod oslobodenie podľa článku 132 ods. 1 písm. a) smernice o DPH.
• Rozhodujú podmienky regulátora, nie označenie služby
  Nezáleží na tom, že poskytovateľ je držiteľom licencie na univerzálnu službu – ak koná mimo schváleného rámca, daňová výhoda sa neuplatní.

Praktické dopady:

• Poskytovatelia poštových služieb musia dôsledne dodržiavať regulačné podmienky
  Ak uzatvárajú samostatné zmluvy s klientmi, strácajú nárok na oslobodenie od DPH – aj keď sú držiteľmi licencie na univerzálnu službu.
• Daňové orgány môžu spätne preverovať zmluvné podmienky
  Ak sa zistí, že služby neboli poskytované podľa oficiálne schválených noriem, môžu byť domerané DPH vrátane sankcií.
• Rozhodnutie poskytuje jasné kritériá pre posúdenie verejného záujmu
  Zameriava sa nie na formálny status poskytovateľa, ale na reálne podmienky poskytovania služieb.

4. Téma: Hypotéky v cudzej mene a nekalé podmienky: Súdny dvor EÚ posilňuje ochranu spotrebiteľov

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku z 19. júna 2025 zaoberal dôsledkami zistenia, že zmluva o hypotekárnom úvere indexovaná v cudzej mene obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rozhodoval o tom, či je v súlade s právom EÚ, aby banka požadovala od spotrebiteľa vrátenie celej nominálnej sumy úveru, a to bez ohľadu na už zaplatené splátky a bez ďalšej ochrany spotrebiteľa.

Pozadie prípadu: 

Spotrebitelia uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere, v ktorej sa úver počítal podľa výmenného kurzu cudzej meny. Národný súd neskôr rozhodol, že niektoré zmluvné podmienky boli nekalé a zmluva ako celok neplatná. Banka žiadala, aby spotrebitelia vrátili celú pôvodnú výšku úveru, bez ohľadu na to, koľko už splatili. Spotrebitelia zároveň čelili riziku, že rozsudok o vrátení peňazí bude automaticky okamžite vykonateľný, bez možnosti súdu chrániť ich pred následkami. Tieto otázky boli predložené Súdnemu dvoru EÚ.

Kľúčové body rozhodnutia:

• Zákaz jednostranného znevýhodnenia spotrebiteľa
  Právo EÚ neumožňuje, aby veriteľ žiadal od spotrebiteľa celú výšku úveru, ak už bola zmluva zneplatnená z dôvodu nekalých podmienok – a to bez zohľadnenia predchádzajúcich splátok.
• Spotrebiteľ nesmie niesť plné dôsledky neplatnosti
  Ak sa zmluva stala neplatnou v dôsledku nekalého správania predajcu alebo poskytovateľa úveru, nemožno spotrebiteľovi ukladať plnú finančnú zodpovednosť.
• Ochrana pred automatickým vykonaním rozsudku
  Právo EÚ bráni pravidlu, podľa ktorého by mal byť rozsudok o vrátení sumy automaticky vykonateľný, ak to môže poškodiť spotrebiteľa a súd nemá možnosť prijať ochranné opatrenia.

Praktické dopady:

• Banky musia prehodnotiť uplatňovanie nárokov po zneplatnení úverových zmlúv
  V prípade neplatnosti z dôvodu nekalých podmienok nemajú právo žiadať vrátenie celej výšky úveru bez ohľadu na už zaplatené sumy.
• Národné súdy musia mať priestor chrániť spotrebiteľa
  Rozsudky vo veciach neplatnosti zmlúv nesmú byť automaticky vykonateľné, ak by mohli spôsobiť neprimerané finančné dôsledky pre spotrebiteľa.
• Spotrebitelia získavajú silnejšiu vyjednávaciu pozíciu
  Rozhodnutie posilňuje odradzujúci účinok zákazu nekalých podmienok – veritelia budú motivovaní uzatvárať zmluvy férovo, aby nečelili stratám pri ich zneplatnení.

Predošlé vydanie EU Legal News #10 si môžete pozrieť tu.