Má o dohľade nad kryptoaktívami a fintechom rozhodovať ESMA, alebo NBS? Čo by centralizácia dohľadu v EÚ znamenala pre firmy, používateľov a Slovensko.
Pravidlá pre finančný trh sú dnes v Európskej únii v mnohých oblastiach rovnaké, no ich uplatňovanie zostáva prevažne v rukách národných orgánov. Čoraz hlasnejšie sa preto otvára otázka, či by o dodržiavaní pravidiel nemali rozhodovať priamo európske inštitúcie. Aktuálnym príkladom je regulácia kryptoaktív podľa nariadenia MiCA a diskusia o posilnení právomocí Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), a to aj na úkor národných regulátorov, na Slovensku najmä Národnej banky Slovenska.
Pre podnikateľa to nie je akademická debata. Slovenská technologická firma, ktorá chce ponúkať aplikáciu na nákup a predaj kryptoaktív vo viacerých členských štátoch, dnes musí počítať s tým, že rovnaký obchodný model môžu regulátori v rôznych krajinách posúdiť odlišne. Výsledkom je neistota a vyššie náklady. Jednotný dohľad by mohol priniesť predvídateľnejšie podmienky, zjednodušiť cezhraničné podnikanie a zabezpečiť porovnateľnú ochranu používateľov naprieč Úniou.
Používateľa pritom zaujíma predovšetkým to, kto za službu nesie zodpovednosť, ako sú jeho kryptoaktíva chránené a za akých podmienok ich dostane späť. Jednotné pravidlá samy osebe bezpečnosť služby nezaručia. Rozhodujúca zostáva kvalita dohľadu a schopnosť orgánu včas zasiahnuť, keď sa objaví problém.
Kryptoaktíva pritom môžu byť len prvým krokom. Podobný model sa v budúcnosti môže zvažovať aj pri platobných službách, elektronických peniazoch či pri skupinách, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch. Firma by tak v určených otázkach nemusela čeliť niekoľkým odlišným prístupom národných regulátorov, ale podliehala by jednému európskemu dohľadu. Druhou stranou mince je riziko, že sa rozhodovanie vzdiali od miestnych podmienok a menšie podniky budú mať k svojmu regulátorovi ťažší prístup.
Rovnaká otázka sa týka aj regulácie digitálnych služieb či umelej inteligencie. Kľúčovým testom by vždy malo byť, či centralizácia rieši konkrétny problém účinnejšie než spolupráca vnútroštátnych orgánov.
Pre Slovensko môže jednotnejší európsky rámec predstavovať príležitosť. Ak bude možné zo Slovenska za predvídateľných podmienok obsluhovať klientov v celej Únii, firmy môžu zvážiť umiestnenie svojich činností práve tu. Primerané náklady však nestačia. Regulované finančné služby potrebujú odborné právne poradenstvo, compliance, riadenie rizík, IT a kybernetickú bezpečnosť. Bez rozvoja týchto kapacít, od vysokých škôl cez prepojenie akademického prostredia s praxou až po odborné zázemie verejných inštitúcií, môžu podniky uprednostniť iné krajiny a Slovensko príde o pracovné miesta aj o pridanú hodnotu nových finančných odvetví.
Pre Slovensko teda nejde len o to, aké právomoci si ponechá Národná banka Slovenska. Cieľom by nemala byť centralizácia za každú cenu ani zachovanie súčasného stavu, ale model dohľadu, ktorý účinne chráni používateľov a zároveň posilňuje konkurencieschopnosť európskeho trhu.
