Článok

Na úvod by si nám mohla priblížiť svoje právnické pozadie? Kde si študovala a aké sú tvoje skúsenosti?  

Vysokoškolské štúdium som absolvovala na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia som dbala na výborné výsledky, ale fakulta pre mňa nebola primárny priestor realizácie, skôr som sa snažila deliť si rozvrh na skoré ranné a neskoré večerné hodiny, aby som vždy mohla aj pracovať. Už hneď v úvode štúdia po necelých dvoch mesiacoch som mala svoju prvú prácu v advokátskej kancelárii, takže som videla aj praktickú stránku práva. Bola to malá kancelária s niekoľkými zamestnancami a v tom čase sa ešte veľa vecí vybavovalo listinne, takže som vďaka tomu veľa navštevovala súdy a exekútorov a spoznala som prácu aj iných právnických profesii. Neskôr som pracovala v pomerne veľkej kancelárii s medzinárodnými klientmi, kde som dostala skvelý priestor na samostatnú prácu. Mala som iný štýl práce ako ostatní študenti, pretože som mala osobitnú kanceláriu aj svoju agendu, za ktorú som zodpovedala a v ktorej som si potrebovala vytvoriť systém, pričom popri nej som spolupracovala aj na komplexnejších zadaniach, kde som mala príležitosť učiť sa od skvelých právnikov.  

Tým, že som v advokácii pracovala naozaj od úplného začiatku svojho štúdia, stretla som sa minimálne čiastočne s väčšinou právnej agendy a oblastí – od bežnej agendy obchodného registra, vymáhania, cez sporovú agendu, právne poradenstvo investorom a startupom až k dnešnému finančnému zameraniu. Takto som postupne prehĺbila svoju odbornosť, naučila sa flexibilne reagovať na zmeny na trhu a zároveň som si vybudovala spektrum vedomostí a skúseností z viacerých odborov.  
 

Na aké právne oblasti sa špecializuješ? 

Aktuálne moja špecializácia smeruje najmä do oblasti obchodného a finančného práva, s významným presahom do problematiky kryptoaktív a finančných technológií (tzv. fintech). S tým súvisí aj moja práca na projektoch zaoberajúcich sa poskytovaním služieb kryptoaktív a regulácie v danej oblasti. Zároveň sa venujem aj otázkam compliance a oblasti AML – teda dodržiavania regulačných pravidiel a smerníc, ktoré slúžia najmä na ochranu investorov a zabezpečenie transparentnosti na finančných trhoch. V praxi to znamená, že pomáham klientom z tohto sektora nastaviť právny rámec ich podnikania, aby zodpovedal platným zákonom, a zároveň aby dokázali plniť všetky zákonné požiadavky efektívne, so zreteľom na rozvoj ich biznisu V súvislosti s tým sa venujem aj otázkam kybernetickej bezpečnosti a digitálnej prevádzkovej odolnosti, aj keď toto je komplexná a široká oblasť a zatiaľ sa v nej len postupne orientujem a stále skôr pracujem ako právna podpora pre našich kolegov – odborníkov na danú oblasť. 
 

Čo ťa priviedlo k právu v oblasti kryptoaktív a regulácie finančných trhov? 

Po štúdiu som sa nechcela hneď špecializovať na jednu oblasť, bavili ma viaceré oblasti ako sú hlavne zmluvné právo a pracovné právo a bolo pre mňa ťažké vylúčiť niektoré oblasti, ak som ich ešte ani neskúsila. Vedela som ale samozrejme, že špecializácia je v práve veľmi dôležitá, pretože čím je užšia, tým vie byť človek pre danú oblasť skutočne odborníkom. V dnešnej dobe je naozaj skôr výhodou čo najužšia špecializácia a atomizácia v rámci tímu, pretože len tak vie byť človek odborníkom na niektorú oblasť. Doba polyhistorov a advokátov so širokým univerzálnym zameraním postupne končí, pretože v aktuálnej početnosti regulácii a rýchlosti zmien nie je možné dostatočne znalostne obsiahnuť viacero právnych odvetví a už vôbec nie všetky alebo takmer všetky.  

Čo sa týka finančného zmerania, skôr to boli u mňa okolnosti, ako nejaký prvotný záujem v tejto téme financií a digitalizácie. V kancelárii som sedela vedľa kolegu, ktorého tieto témy zaujímali viac a robil na nich veľký pokrok a rozvoj a vďaka nemu som aj začala vnímať inovatívnosť aj potenciál daného sektora. Na niektorých zadaniach sme potom pracovali spoločne, ja som neskôr odišla na materskú a on medzi tým odišiel pracovať na orgán dohľadu. Keďže som sa po materskej pomerne rýchlo vrátila späť do práce, čo ale vyžadovalo aj agendu s veľkou mierou flexibility, a keďže práve v danom čase bol potrebný človek, ktorý by vedel tieto témy zastrešiť, tieto dve okolnosti sa skĺbili a postupne som sa im začala venovať hlbšie. Téma ma ale postupne začala baviť a hľadanie rovnováhy medzi potrebou regulácie a zachovaním inovácií v tak dynamickom sektore je pre mňa motivujúce a je výzvou. 
 

Aké zmeny prinesie nariadenie MiCA pre trh s kryptoaktívami? 

Nariadenie MiCA rozhodne predstavuje celosvetovo revolučnú právnu úpravu pre doteraz takmer neregulovaný svet kryptoaktív postavený na myšlienkach decentralizácie a na odlíšení sa od „tradičných“ finančných systémov a ich regulatívneho rámca. Nariadenie MiCA pokrýva všetky typy kryptoaktív, ktoré ešte nie sú regulované existujúcou legislatívou v oblasti finančných služieb, a zavádza jednotné pravidlá vrátane potreby získania licencie a dohľadu nad poskytovateľmi služieb kryptoaktív, čo sú práve princípy finančnej regulácie mnohých štandardných finančných inštitútov a inštitúcii.   

Pre trh to znamená väčšiu transparentnosť, pre investorov zvýšenú istotu, no pre poskytovateľov služieb taktiež určité zvýšenie nákladov a administratívnych požiadaviek. Celkovo by však MiCA mala krypto segmentu priniesť väčšiu legitimitu a dôveryhodnosť v očiach verejnosti, obchodných partnerov a aj regulačných autorít. 
 

Na koho sa bude nariadenie vzťahovať?  

Nariadenie MiCA sa od 30.12.2024 uplatňuje na fyzické a právnické osoby a určité iné podniky, ktoré sa zaoberajú emisiou kryptoaktív, ich verejnou ponukou a prijatím na obchodovanie alebo ktoré poskytujú služby súvisiace s kryptoaktívami v rámci Únie. 

V zásade ale niektoré povinnosti platia širšie, napríklad čl. 92 ods. 1 Nariadenia MiCA stanovuje povinnosti na predchádzanie zneužitia trhu každej osobe, ktorá profesionálne zabezpečuje alebo vykonáva transakcie s kryptoaktívami – čo je pojmom širším ako pojem poskytovateľ služieb kryptoaktív a môže zahŕňať aj osoby, ktoré profesionálne obchodujú na vlastný účet. Podľa niektorých vyjadrení európskeho orgánu dohľadu ESMA sa to ale týka skôr osôb, ktoré majú aj zamestnancov a štruktúru prostredníctvom ktorej systematicky obchodujú s kryptoaktívami na vlastný účet. Je ale určite potrebné dbať, že aj spoločnosti, ktorá nie je priamo poskytovateľom služieb kryptoaktív, môže na základe tohto ustanovenia vzniknúť povinnosť nahlásiť podozrivé transakcie, ak na ne pri svojej činnosti narazí. 

Osoby, ktoré boli pred 30. decembrom 2024 v súlade s osobitným predpisom oprávnené poskytovať služby zmenárne virtuálnej meny, poskytovať služby peňaženky virtuálnej meny alebo poskytovať služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív, môžu túto činnosť vykonávať najneskôr do 30. decembra 2025. Prechodné obdobie je teda len 12-mesačné, tzn. ukončí sa na Slovensku o 6 mesiacov skôr ako je maximálna doba prechodného obdobia stanovená nariadením MiCA. Toto nie je úplne vhodné, keďže doteraz na Slovensku skutočne nebola takmer žiadna regulácia kryptosektora, existovala len viazaná živnosť, ktorú nebolo zásadne problematické získať,  a subjekty už síce mali povinnosti podľa AML, ich plnenie ale vo väčšine prípadov nie je dostatočné na účely licenčného konania v miere zodpovedajúcej licencovanému subjektu, a treba aj tieto politiky AML u žiadateľov riadne nastaviť, a teda subjekty musia ísť akoby z regulačného stupňa nula na pomerne prísny stupeň regulácie porovnateľný s inými subjektmi finančného sektoru, pričom doba, za ktorú toto musia mať zvládnuté a do ktorej musia mať aj získané povolenie je skutočne hranične krátka. Preto je určite potrebné, aby poskytovatelia služieb kyptoaktív, ak chcú kontinuálne pokračovať vo výkone svojej činnosti, vstúpili do povoľovacieho procesu čo najskôr.  

Tu by som ešte dodala, že v prípade, že subjekt poskytuje služby kryptoaktív na princípe „grandfatrheringu“,tzn. v takomto prechodnom období, v tomto bode ešte nemôže benefitovať z passportingu, a teda nemôže bez ďalšieho preniesť svoje služby do iného členského štátu, pokiaľ to hostiteľská krajina nepovoľovala aj podľa starej úpravy pred účinnosťou nariadenia MiCA. A čo je dôležité, takéto subjekty nemôžu preniesť svoje služby do členského štátu, ktorý už ukončil prechodné obdobie. 
 

Ako sa dotkne MiCA poskytovateľov služieb v oblasti kryptoaktív? 

Poskytovatelia služieb kryptoaktív budú musieť získať príslušné povolenie, aby mohli svoje služby poskytovať v rámci EÚ, čo zahŕňa prípravu na splnenie širokého zoznamu licenčných podmienok a následne samotný proces pomerne komplexného licenčného konania pred orgánom dohľadu. Zároveň budú povinní dodržiavať prísne pravidlá týkajúce sa bezpečnosti, oddelenosti klientskych aktív a informovania používateľov. Zásadné zmeny sú hlavne v oblasti digitálnej prevádzkovej odolnosti subjektov, kde sa nich vzťahuje široké spektrum povinností vychádzajúcich zo samostatnej regulácie nariadenia DORA, ktoré sa súčasne spája aj s početnými technickými vykonávacími predpismi. Pribudnú tiež požiadavky na zverejňovanie informácií o rizikách a pravidlá marketingovej komunikácie, čo investorom pomôže pri informovanom rozhodovaní. V praxi to pre poskytovateľov služieb kryptoaktív predstavuje viac administratívy ako aj potrebu zmeniť niektoré procesy a zosúladiť ich s požiadavkami novej regulácie, no zároveň by to malo viesť k transparentnejšiemu a bezpečnejšiemu prostrediu pre všetkých zúčastnených. 
 

Aké sú hlavné výzvy spojené s implementáciou MiCA? 

Pre poskytovateľov služieb je to hlavne úprava ich obchodného modelu a technické aj personálne zabezpečenie pre splnenie všetkých povinností. Poskytovatelia služieb budú musieť prejsť náročným procesom adaptácie, vrátane reorganizácie interných procesov, aktualizácie zmlúv a interných predpisov, aby sa im podarilo získať potrebné povolenie. To všetko si vyžiada čas, financie a ideálne aj odbornú právnu pomoc.  

Trh s kryptoaktívami je tvorený predovšetkým menšími startupmi a technologickými spoločnosťami, ktoré nemusia byť schopné plniť všetky pomerne široko stanovené podmienky a môže to pre nich predstavovať natoľko neprimeranú regulačnú záťaž. Nariadenie MiCA so sebou určite prinesie výraznú konsolidáciu na trhu aj medzi poskytovateľmi služieb kryptoaktív, čo súvisí predovšetkým so samotnou náročnosťou povoľovacieho konania oproti predchádzajúcemu výkonu tejto činnosti len na podklade viazanej živnosti. Menší počet poskytovateľov služieb kryptoaktív môže spôsobovať nedostatok konkurencie na trhu aj nedostupnosť niektorých služieb a druhov kryptoaktív.    

Medzi hlavné regulačné výzvy patrí určite zosúladenie existujúcich národných regulácií a zjednotenie rôznych prístupov členských štátov s novými pravidlami. Ďalšou regulačnou výzvou je rýchly technologický vývoj – v takomto segmente je zo strany európskeho aj národného zákonodarcu potrebné zabezpečiť, aby bola regulácia dostatočne flexibilná a nebránila inováciám. Aj keď je nariadenie MiCA písané pomerne všeobecne, už teraz vznikajú diskusie k zaradeniu niektorých nových fenoménov do rámca nariadenia. Zároveň už ESMA ako európsky orgán dohľadu  začala aj konzultácie na decentralizované činnosti a systémy (DeFi), ktoré stiera tradičné hranice medzi poskytovateľmi a používateľmi služieb, zavažuje  možnosti ich regulácie. Práve pri DeFi vznikajú otázky, kto by mal plniť regulačné povinnosti či niesť právnu zodpovednosť, pričom sa čoraz hlasnejšie hovorí o potrebe ďalšej legislatívnej úpravy nad rámec samotného Nariadenia MiCA.  
 

Je MiCA krok správnym smerom pre krypto trh? 

MiCA je podľa môjho názoru významný krok k jasnejším pravidlám hry. Umožňuje znížiť právnu neistotu a zabraňuje “regulačnej arbitráži”, keď sa firmy sťahujú do krajín s benevolentnejšími zákonmi. Krypto už nie je novou témou a ten trh vyrástol natoľko, že je schopný celosvetovo otriasť finančným sektorom, preto potreba regulácie je skutočne zásadná.  

MiCA predstavuje významnú  harmonizáciu právnych predpisov v EÚ, keďže od momentu svojej účinnosti nahrádza rôzne a nejednotné pravidlá doteraz existujúce naprieč členskými štátmi EÚ.  

Určite je kľúčová transparentnosť a informovanosť, na to sa viaže ďalej aj ochrana investorov, zvýšenie bezpečnosti finančných systémov a spresnenie opatrení na  predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pre oblasť kryptoaktív.  

Pre retailových klientov služieb súvisiacich s kryptoaktívnymi môžu nové pravidlá zvýšiť dostupnosť, kvalitu a zrozumiteľnosť poskytovaných služieb a rovnako aj úroveň ochrany klientov pri ich čerpaní, keďže do istej miery obmedzia zneužívanie trhu s kryptoaktívami.   

Zároveň subjekty, ktoré úspešne získajú povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív, budú mať dôveryhodnejšie postavenie v očiach investorov aj v očiach tradičných finančných inštitúcii, najmä bankových a úverových, ktoré tým môžu byť otvorenejšie k spolupráci.   

Z môjho pohľadu predstavuje MiCA významný a pozitívny krok zo strany EÚ, ktorý reflektuje potrebu zmysluplnej regulácie takéhoto významného trhu. Hoci už teraz je zrejmé, že bude nevyhnutné nariadenie v budúcnosti prispôsobiť skúsenostiam z aplikačnej praxe, investorom prináša väčšiu právnu istotu a zároveň prispieva k transparentnejšiemu prostrediu, vďaka čomu sa trh prirodzene prečistí od pochybných projektov.  
 

Ako vidíš budúcnosť právnej regulácie kryptoaktív? Myslíš si, že sa bude ešte sprísňovať? 

Očakávam, že regulácia bude postupne rásť a zdokonaľovať sa. Kryptoaktíva už dávno nie sú okrajovým fenoménom – vďaka nim sa mení spôsob, akým ľudia investujú, presúvajú hodnotu či využívajú rôzne finančné produkty. Čoraz viac ľudí investuje do kryptoaktív a sú im aj dostupnejšie. Zároveň ale transakcie s kryptoaktívami stále zostávajú vo vysokej miere anonymné, prirodzene preto rastie aj záujem štátov a medzinárodných inštitúcií, ktoré sa snažia chrániť spotrebiteľov a predchádzať finančným zločinom. Je však dôležité, aby nový regulačný rámec nezabíjal inovácie, naopak – mal by pomôcť vytvárať prostredie dôvery pre zodpovedných hráčov a zároveň eliminovať podvodné projekty.  
 

Aké právne aspekty považuješ za najkomplikovanejšie pri regulácii kryptoaktív? 

Jedným zo základných prvkov je správna klasifikácia kryptoaktív – od nej sa odvíjajú ďalšie právne dôsledky, je potrebné posúdiť ich povahu ako finančného nástroja a uplatňovanie predpisov o cenných papieroch, následne aké sú povinnosti na strane emitenta a subjektu uvádzajúceho tieto kryptoaktíva na trh.  

Pre poskytovateľov služieb kryptoaktív je kľúčová bezpečnosť, najmä ochrana súkromných kľúčov, oblasť AML (Anti-Money Laundering) a KYC (Know Your Customer), ako aj oblasť kybernetickej bezpečnosti. Nie je to len interný dokument v šuplíku, ale všetko sú to neustále procesy, ktoré si subjekty na začiatku nastavia, pričom tu treba byť čo najkonkrétnejší, zohľadňovať konkrétny obchodný model subjektu aj konkrétne riziká z hľadiska ich vlastných produktov, služieb a klientov, technickej infraštruktúry aj dodávateľských reťazcov a tretích strán, ale tam to nekončí. Tieto procesy si vyžadujú neustály monitoring, vývoj, zdokonaľovanie a bývajú pre subjekty finančne aj administratívne náročné.  

Zo strany dohliadajúcich orgánov je dôležité vyriešiť medzinárodnú spoluprácu, keďže trhy s kryptoaktívami sú globálne, a teda vo svojej podstate cezhraničné. Únia by preto mala naďalej podporovať medzinárodné úsilie o presadzovanie konvergencie v zaobchádzaní s kryptoaktívami a službami kryptoaktív prostredníctvom medzinárodných organizácií alebo orgánov. Na globálnej úrovni je veľká otázka, ako sa vôbec dá koordinovať a pristupovať k tomuto trhu s kryptoaktívami aj o potrebe globálnej úpravy univerzálnejšej naprieč jurisdikciami. Niektoré medzinárodné organizácie sa tejto agende venujú, napríklad World economic forum vydalo whitepaper ku globálnemu prístupu k regulácii kryptoaktív, rovnako aj Medzinárodná organizácia združujúca komisie pre cenné papiere vydala podrobný manifest 18tich princípov globálnej regulácie kryptosektora. Samozrejme nejaká globálna jednotná regulácia nateraz nie je reálna, ale tieto princípy a výstupy medzinárodných organizácii vedia pôsobiť ako soft law, vedia byť potom zohľadnené v právnych úpravách jurisdikcii naprieč svetom a môžu prispieť k väčšej jednote právnej úpravy.  

Akým spôsobom môže advokátska kancelária pomôcť podnikateľom pri prispôsobení sa novej regulácii MiCA? 

Advokátska kancelária môže klientom poskytnúť komplexné poradenstvo pri príprave na legislatívne zmeny. Konkrétne ide napríklad o správnu identifikáciu a kategorizáciu kryptoaktív, asistenciu pri príprave interných predpisov a nastavení procesov tak, aby subjekt spĺňal všetky legislatívne požiadavky, zastupovanie v konaní pri získavaní potrebných povolení či revíziu zmluvnej dokumentácie a vnútorných procesov, a to aj následne po získaní povolenia na dodržiavanie súladu. Vďaka tomu sa podnikatelia vyhnú riziku, že ich aktivity budú v rozpore s Nariadením MiCA, čo by mohlo viesť k sankciám či strate dôvery investorov.  
 

Aké právne riziká by si mali investori v oblasti kryptoaktív uvedomiť? 

Investori by mali mať na pamäti volatilitu a technickú zložitosť kryptoaktív, ktoré môžu byť náchylné na rýchle cenové výkyvy. Aj keď máme MiCA reguláciu, ktorá umožní na európskom trhu fingovanie len licencovaným a dozorovaným subjektom, kryptoaktíva je stále potrebné vnímať ako rizikovú investíciu a investovať len také finančné prostriedky, pri ktorých viem akceptovať danú mieru rizika. Na toto sa aj naďalej snažia upozorňovať európske inštitúcie a zvyšovať informovanosť o rizikovosti daného typu investície. Taktiež je dôležitá ochrana osobných prístupových údajov, keďže strata alebo odcudzenie privátnych kľúčov môže znamenať nenávratnú stratu investície.  

Retailoví klienti musia byť vždy riadne informovaní o vlastnostiach, funkciách a rizikách kryptoaktív, ktoré zamýšľajú kúpiť, a to prostredníctvom bieleho dokladu o kryptoaktívach, ktorý sa oznamjue aj NBS. Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje všeobecné informácie o emitentovi, o osobe, ktorá ponúka kryptoaktíva, o projekte, ktorý sa má realizovať s použitím získaného kapitálu, o verejnej ponuke kryptoaktív alebo o ich prijatí na obchodovanie, o právach a povinnostiach spojených s kryptoaktívami, o základnej technológii používanej pri takýchto kryptoaktívach a o príslušných rizikách. Rovnako kontrole podliehajú aj informácie uvedené v príslušnej marketingovej komunikácii, ako napríklad v reklamných správach a marketingových materiáloch, ktoré majú byť nestranné, jasné a nezavádzajúce a konzistentné s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach.