Čo je to NFT a aké právne úpravy sa naň vzťahujú?
NFT, teda Non-fungible token, alebo po slovensky nezameniteľný token, predstavuje jedinečnú jednotku dát, ktorá je uložená na digitálnej databáze blokckchain a ktorá reprezentuje vlastníctvo k určitej konkrétnej veci. Dôležité je podotknúť, že NFT je jedinečné, teda v konkrétnom čase môže mať len jedného vlastníka, nikdy nie dvoch. NFT môže predstavovať video, obrázok, gif, alebo iný súbor dát. V súčasnosti sa teší značnej popularite, pričom do povedomia sa táto technológia dostala spoločne s kryptomenou Ethereum. NFT je príznačné najmä pre svoju unikátnosť, to znamená, že vlastníci NFT dokážu preukázať, že je skutočne ich. Rovnako ako kryptomeny, aj NFT sa dostalo do povedomia širokej verejnosti a samozrejme sa stalo aj predmetom obchodných transakcií, pričom je možné dôvodne predpokladať, že obľuba NFT a s tým aj ruka v ruke obchodovanie s NFT bude časom len narastať. Jeho zakladatelia dokonca uvádzajú, že časom by bolo možné preukazovať svoje vlastníctvo k autu alebo k nehnuteľnosti práve prostredníctvom NFT, čo len potvrdzuje široké využitie NFT v praxi.
V tejto súvislosti sa však vynára niekoľko otázok, napríklad s ohľadom na zdaňovanie príjmu z predaja NFT alebo právnych povinností pre subjekty, ktoré sa venujú predaju a sprostredkovaniu predaja NFT.
Základným právnym predpisom, z ktorého je potrebné vychádzať, je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o AML“). Tento zákon definuje povinné osoby a zároveň im stanovuje povinnosti, ktoré musia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dodržiavať, napríklad s ohľadom na povinné vypracovanie programu vlastnej činnosti, overovanie totožnosti klienta, hlásenie neobvyklých obchodných operácií, etc. Transponovaním Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „5. smernica AML“), boli do zákona o AML pridané medzi povinné osoby aj subjekty, ktoré poskytujú služby peňaženky virtuálnej meny alebo služby zmenárne virtuálnej meny (§ 5 ods. 1 písm. o) a p) zákona o AML).
5. smernica AML definuje virtuálnu menu ako digitálny nositeľ hodnoty, ktorá nie je vydávaná ani zaručená centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nutne naviazaná na menu etablovanú v súlade so zákonom a ktorá nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaná fyzickými alebo právnickými osobami ako výmenný prostriedok, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať a elektronicky s ním obchodovať. Takmer totožnú definíciu virtuálnej meny obsahuje aj zákon o AML v § 9 písm. l), pričom jediná zmena v zákone o AML predstavuje nahradenie slovného spojenia mena etablovaná v súlade so zákonom na zákonné platidlo. V ostatných častiach je táto definícia nezmenená. Uvádzame však, že táto zmena formulácie podľa nášho názoru nie je pre definovanie virtuálnej meny ako takej podstatná.
Určili sme, že na účely zákona o AML sú povinnými osobami aj poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny – to bez akýchkoľvek pochybností, keďže sú explicitne uvedené v zákone o AML. Zároveň sme v súlade s 5. smernicou AML a zákonom o AML zadefinovali, čo sa rozumie pod pojmom virtuálna mena. Pokiaľ teda chceme určiť, či aj platformy na obchodovanie s NFT sú povinnými osobami v zmysle zákona o AML, musíme určiť, či NFT predstavuje virtuálnu menu, alebo nie. Tento krok je nevyhnutný, nakoľko súčasná právna úprava tieto platformy explicitne nezaraďuje medzi povinné osoby, to znamená, že tieto platformy budú povinnými osobami v zmysle zákona o AML len v tom prípade, že budú môcť byť subsumované pod niektorú z povinných osôb explicitne uvedených v § 5 zákona o AML. Uvedené platí k právnemu stavu v čase vydania tohto článku, nakoľko nevylučujeme, že do budúcna môže dôjsť k novelizácií predmetných právnych predpisov a platformy na obchodovanie s NFT budú explicitne zaradené medzi povinné osoby.
Keďže však tieto platformy povinnými osobami v súčasnosti nie sú, je nevyhnutné posúdiť, či môžeme pod virtuálnou menou v zmysle uvedenej definície rozumieť aj NFT a následne či teda je nevyhnutné považovať platformy na obchodovanie s NFT za povinné osoby v zmysle zákona o AML.
Uvádzame, že podľa nášho právneho názoru NFT nie je možné považovať za virtuálnu menu podľa zákona o AML a to z niekoľkých dôvodov.
Hneď v úvode sme poskytli krátky exkurz do sveta NFT, pričom tento vychádza priamo od zakladateľov tejto technológie. Uviedli sme, že NFT predstavuje jedinečnú jednotku dát, ktorá preukazuje vlastníctvo k určitej veci. Základným prvkom definície virtuálnej meny však je, že sa jedná o digitálny nositeľ hodnoty. NFT však nepredstavuje digitálny nositeľ hodnoty, ale predstavuje preukázanie vlastníckeho práva k určitej veci. Je samozrejmé, že vec, ktorá je predmetom NFT bude mať hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, čo potvrdzujú aj transakcie, ktoré sa v dnešnej dobe uskutočňujú, kedy sú jednotlivé NFT obchodované rádovo aj za státisíce eur, avšak máme za to, že NFT ako také nie je digitálnym nositeľom hodnoty, v zmysle uvedenej definície. Druhá časť definície digitálnej meny uvádza, že digitálna mena je akceptovaná fyzickými alebo právnickými osobami ako výmenný prostriedok, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať a elektronicky s ním obchodovať. Nevylučujeme, že v obchodnom styku môžu byť a je NFT využívané aj ako výmenný prostriedok, avšak máme za to, že pokiaľ je výmenným prostriedok tak len ako „barter“ teda v zmysle NFT za iné NFT. Máme za to, že NFT je v praxi častejšie premetom transakcie, ako prostriedkom. Domnievame sa, že podstatou technológie NFT nie je jej využitie ako výmenného prostriedku, ako je to napríklad v prípade kryptomien, čo si môžeme uviesť na jednoduchom príklade. Zakladatelia technológie NFT založili okrem iného aj v súčasnosti druhú najpopulárnejšiu kryptomenu Ethereum, ktorá jednoznačne môže slúžiť a zároveň aj slúži ako výmenný prostriedok. Napríklad na rôznych e-shopoch či už slovenských alebo zahraničných je možnosť zvoliť platbu prostredníctvom kryptomien. To znamená, že je možné si zvoliť určitý tovar, alebo službu a následne kúpnu cenu uhradiť práve prostredníctvom kryptomeny. Uvedené však neplatí pre NFT, nakoľko NFT ako také nie je možné využiť na úhradu kúpnej ceny, teda de facto sa nejedná o výmenný prostriedok, ale opäť sa dostávame k záveru, že ide len o jedinečné preukazovanie vlastníckeho práva k určitej, konkrétnej veci.
Na základe vyššie uvedeného teda možno dospieť k záveru, že v súčasnosti podľa právneho stavu aktuálneho v čase vydania tohto článku subjekty, ktoré sa venujú predaju a sprostredkovávaniu predaja NFT, nenapĺňajú definíciu povinnej osoby v zmysle zákona o AML, keďže ich nemožno subsumovať pod poskytovateľov služieb peňaženky virtuálnej meny alebo poskytovateľov služieb zmenárne virtuálnej meny, a preto sa na nich nebudú vzťahovať povinnosti podľa tohto zákona. Tieto subjekty teda nemusia mať vypracovaný program vlastnej činnosti, nemusia overovať identifikáciu klienta, nemusia hlásiť neobvyklé obchodné operácie a ani spĺňať ďalšie povinnosti stanovené pre povinné osoby.
Aj pri NFT však platí, rovnako ako pri kryptomenách, že nakoľko sa tieto tešia stále väčšej a väčšej popularite a ich využitie v praxi narastá, je dôvodné predpokladať, že v budúcnosti dôjde ku ich komplexnejšej právnej úprave, čoho dôsledkom môže byť okrem iného aj novelizácia zákona o AML a subjekty, ktoré sa zameriavajú na predaj a sprostredkovanie predaja NFT, budú rovnako povinnými osobami v zmysle zákona o AML.
