Aplikabilita platných právnych predpisov v oblasti kryptoaktív je v praxi frekventovane diskutovanou otázkou. V rámci Európskej únie síce niektoré členské štáty prijali vnútroštátne úpravy, avšak vo väčšine členských štátov ostávajú kryptoaktíva neregulovanou oblasťou. Na úrovni Európskej únie sú súčasnosti kryptoaktíva regulované predovšetkým v prípadoch, keď spĺňajú definičné znaky pre:
a) finančné nástroje v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ (MiFID II),
b) elektronické peniaze v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES okrem prípadov, keď podľa tohto nariadenia spĺňajú podmienky na tokeny elektronických peňazí,
c) vklady v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ,
d) štruktúrované vklady v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 43 smernice 2014/65/EÚ (MiFID II), alebo
e) sekuritizáciu v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402.
Okrem uvedeného môže tiež podnikateľská činnosť v oblasti kryptomien napĺňať znaky niektorej z platobných služieb v zmysle smernice 2015/2366 o platobných službách na vnútornom trhu (PSD II). Vo väčšine prípadov okrem vyššie uvedených situácií tak samotné kryptoaktíva, emisia kryptoaktív a poskytovanie služieb v oblasti kryptoaktív nenapĺňajú definičné znaky žiadnej z regulovaných činností. Európske komisia na túto problematiku reagovala Návrhom nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (Markets in Crypto-Assets, resp, MiCA, alebo MiCAR) zo dňa 24. septembra 2020. Navrhované nariadenie predstavuje všeobecný predpis regulujúci tie kryptoaktíva, ktoré nespadajú do pôsobnosti súčasne platných právnych predpisov Euróspskej únie a súčasne unifikáciu a odstránenie fragmentácie vnútroštátnych úprav jednotlivých členských štátov. V zmysle tohto návrhu nariadenia tak rozlišujeme dvojicu subjektov, ktorými sú emitent kryptoaktív a poskytovateľ služieb kryptoaktív.
Emitentom kryptoaktív je právnická osoba, ktorá verejne ponúka akýkoľvek typ kryptoaktív alebo žiada o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodnú platformu pre kryptoaktíva.
Poskytovateľom služieb kryptoaktív je každá osoba, ktorej povolanie alebo podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní jednej alebo viacerých služieb kryptoaktív tretím stranám na profesionálnom základe. Službami kryptoaktív sú tak:
a) úschova a správa kryptoaktív v mene tretích strán: úschova alebo kontrola kryptoaktív alebo prostriedkov prístupu k takýmto kryptoaktívam v mene tretích strán, prípadne vo forme súkromných kryptografických kľúčov (tzv. kryptopeňaženky),
b) prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva: je správa jednej alebo viacerých obchodných platforiem pre kryptoaktíva, v rámci ktorých môžu viaceré tretie strany so záujmom o kúpu a predaj kryptoaktív interagovať spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva, t. j. buď výmena jedného kryptoaktíva za iné, alebo výmena kryptoaktíva za fiat menu, ktorá je zákonným platidlom,
c) výmena kryptoaktív za fiat menu, ktorá je zákonným platidlom: je uzatváranie kúpnych alebo predajných zmlúv týkajúcich sa kryptoaktív s tretími stranami, pričom protihodnotu predstavuje fiat mena, ktorá je zákonným platidlom, s použitím vlastného kapitálu,
d) výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva: je uzatváranie kúpnych alebo predajných zmlúv týkajúcich sa kryptoaktív s tretími stranami, pričom protihodnotu predstavujú iné kryptoaktíva, s použitím vlastného kapitálu,
e) vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán: je uzatváranie dohôd o kúpe alebo predaji jedného alebo viacerých kryptoaktív alebo o upísaní jedného alebo viacerých kryptoaktív v mene tretích strán,
f) umiestňovanie kryptoaktív: je uvádzanie novo emitovaných kryptoaktív alebo kryptoaktív, ktoré už boli emitované, ale ktoré ešte nie sú prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, na trh pre určených kupujúcich, ktoré nezahŕňa verejnú ponuku ani ponuku pre existujúcich držiteľov kryptoaktív emitenta,
g) prijímanie a postupovanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán: je prijatie pokynu na kúpu alebo predaj jedného alebo viacerých kryptoaktív alebo na upísanie jedného alebo viacerých kryptoaktív od osoby a postúpenie tohto pokynu tretej strane na vykonanie, a
h) poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach: je ponúkanie, poskytovanie alebo súhlas s poskytnutím personalizovaných alebo konkrétnych odporúčaní tretej strane buď na žiadosť tretej strany, alebo na podnet poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje poradenstvo, pokiaľ ide o nadobudnutie alebo predaj jedného alebo viacerých kryptoaktív alebo o využívanie služieb kryptoaktív.
Osobitnou kategóriou v oblasti kryptoaktív je tzv. tokenizácia finančných nástrojov, čím sa rozumie transformácia aktív kvalifikovaných ako finančné nástroje v zmysle v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ (MiFID II) na digitálne aktíva za účelom ich emisie, evidencie, prevádzania a uschovávania prostredníctvom technológie distribuovanej databázy transakcií a s možnosťou ich obchodovania na sekundárnom trhu. Okrem vyššie uvedeného Návrhu nariadenia o trhoch s kryptoaktívami Európska komisia dňa 24. septembra 2020 zverejnila aj Návrh nariadenia o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológií distribuovanej databázy transakcií, ktorým umožňuje obchodníkom s cennými papiermi a organizátorom trhu prevádzkovať multilaterálny obchodný systém DLT (DLT MTF) a centrálnym depozitárom cenných papierov prevádzkovať DLT systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi. V porovnaní s tradičnými trhovými infraštruktúrami umožňujú ustanovenia Návrhu nariadenia o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológií distribuovanej databázy transakcií DLT MTF poskytovať všetkým investorom priamy prístup (t. j. eliminovať povinnosť sprostredkovania) zabezpečovať evidenciu, vykonávať transakcie a poskytovať služby úschovy tokenizovaných finančných nástrojov priamo v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií (t. j. eliminovať povinnosť evidencie v centrálnom depozitári cenných papierov).