Vážení klienti advokátskej kancelárie Hronček & Partners, s. r. o., vítame vás pri ďalšom vydaní EU Legal News! V druhom septembrovom vydaní prinášame prehľad významných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré reflektujú aktuálny vývoj v oblasti hospodárskej súťaže, ochrany osobných údajov, daní, dizajnového práva i pracovného práva. Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkami súvisiacimi s uplatňovaním pravidiel hromadného prepúšťania v prípade vnútornej mobility, ako aj ochranou dizajnov v oblasti stavebnicových systémov. V oblasti hospodárskej súťažespresnil, kedy začína plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody. Pozornosť bola venovaná aj vzťahom medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami, a to najmä v kontexte uplatňovania DPH na interné služby. V oblasti ochrany osobných údajov potvrdil Súdny dvor EÚ, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy môže vzniknúť aj v prípade obáv zo straty kontroly nad údajmi. V neposlednom rade Súdny dvor objasnil hranice právomocí členských štátov pri nevykonaní európskeho zatykača a následnom odklade výkonu trestu. S úctou, tím Hronček & Partners, s. r. o.
1. Téma: Vnútorná mobilita verzus hromadné prepúšťanie: Súdny dvor EÚ určil kritériá pre výpočet prepustených zamestnancov
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či prepustenie zamestnancov, ktorí odmietli podriadiť sa kolektívnej zmluve o vnútornej mobilite, spadá pod pojem „hromadné prepúšťanie“. Kľúčom bolo určiť, či išlo o prepustenie z dôvodov nezávislých od jednotlivca a či sa zamestnávateľ riadne poradil so zástupcami zamestnancov.
Pozadie prípadu:
Zamestnávatelia uzavreli kolektívnu zmluvu o vnútornej mobilite, ktorá umožňovala zamestnancom preloženie na iné pracovné miesta. Niektorí zamestnanci s aplikáciou tejto zmluvy na svoju pracovnú zmluvu nesúhlasili. Zamestnávateľ následne pristúpil k ich prepusteniu z ekonomických dôvodov. Sporné bolo, či ide o individuálne rozhodnutie alebo hromadné prepúšťanie v zmysle smernice 98/59/ES, čo má vplyv na zákonné povinnosti zamestnávateľa v oblasti informovania a konzultácií.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Posúdenie „prepustenia“ závisí od povahy zmeny pracovnej zmluvy
Ak zamestnanec nie je povinný súhlasiť so zmenou geografického pridelenia a táto zmena predstavuje podstatnú zmenu pracovnej zmluvy, potom výpoveď z dôvodu jej odmietnutia je „prepustením“ podľa smernice. - Aj neprijatie zmeny zo strany zamestnanca môže byť započítané ako prepustenie
Ak sa ukončenie pracovného pomeru zakladá na dôvodoch, ktoré sa netýkajú konkrétneho jednotlivca, ale sú systémové (napr. kolektívna zmluva), počíta sa do celkového počtu prepustených. - Predchádzajúce porady môžu byť postačujúce
Informovanie a konzultácie, ktoré prebehli ešte pred uzavretím kolektívnej zmluvy, možno uznať ako platné, ak spĺňajú podmienky článku 2 ods. 3 smernice 98/59/ES.
Praktické dopady:
- Zamestnávatelia musia dôkladne posudzovať, kedy ide o hromadné prepúšťanie
Aj výpovede súvisiace s odmietnutím zmluvných zmien môžu byť klasifikované ako „prepúšťania“ v zmysle smernice, čím vznikajú povinnosti ohľadom konzultácií so zástupcami zamestnancov. - Kolektívne zmluvy nezbavujú zamestnávateľov informačných povinností
Práca s kolektívnymi zmluvami si vyžaduje starostlivé právne posúdenie ich vplyvu na pracovné zmluvy a súvisiace pracovnoprávne procesy. - Súdny dvor potvrdil, že konzultácie musia byť transparentné a úplné
Riadne informovanie o dôvodoch a dôsledkoch plánovaných prepúšťaní je nevyhnutné – aj ak sa udialo ešte pred uzavretím kolektívnej zmluvy.
2. Téma: Stavebnica pod ochranou – Súdny dvor EÚ rozšíril výklad ochrany dizajnov stavebnicových systémov
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, akú mieru ochrany poskytuje dizajn Spoločenstva pri komponentochstavebnicových hier, a zároveň, aké sú limity, za ktorých môže súd odmietnuť udeliť ochranné opatrenia. Rozhodnutie sa dotýka najmä tzv. „informed user“ štandardu a pojmu „osobitné dôvody“ v prípade čiastočného porušovania práv.
Pozadie prípadu:
Výrobca známeho stavebnicového systému sa domáhal ochrany dizajnových práv voči inému subjektu, ktorý uvádzal na trh diely zameniteľné s originálnymi komponentmi. Sporné bolo, či ochrana dizajnu sa vzťahuje aj na jednotlivé súčiastky, ktoré umožňujú opakované spojenie, a či súd môže odmietnuť nariadiť opatrenia proti porušeniu len preto, že ide o kvantitatívne menšiu časť z celej stavebnice.
Kľúčové body rozhodnutia:
- „Informovaný užívateľ“ nie je odborník, ale poučený laik
Ochrana dizajnu sa posudzuje z pohľadu osoby, ktorá má znalosť bežných dizajnov v sektore, nie z pohľadu technického experta. Dôležitý je celkový vizuálny dojem, nie technická analýza. - Aj súčiastky stavebnice môžu byť chránené ako dizajn
Pokiaľ sú diely navrhnuté tak, aby umožnili spojenie v rámci stavebnicového systému, môžu spadať pod ochranu podľa článku 8 ods. 3 nariadenia o dizajne Spoločenstva. - Porušenie práv aj pri malom počte komponentov je relevantné
Skutočnosť, že ide len o niekoľko komponentov, nepredstavuje „osobitný dôvod“, ktorý by umožnil vnútroštátnemu súdu nevydať opatrenia podľa článku 89 ods. 1 nariadenia.
Praktické dopady:
- Dizajnová ochrana sa týka aj jednotlivých dielov, nielen celkového výrobku
Výrobcovia modulárnych produktov môžu chrániť jednotlivé komponenty ako súčasť celku, čím sa posilňuje ich právna pozícia na trhu. - Súdy nemôžu ignorovať porušenie len preto, že ide o „malú časť“
Porušenie práv musí byť riešené bez ohľadu na rozsah – kvantitatívne obmedzený zásah nezakladá dôvod na odmietnutie právnej ochrany. - Zvýšený dôraz na vizuálne odlišnosti pre dizajnérov
Celkový dojem, ktorý dizajn zanecháva na informovanom užívateľovi, sa stáva hlavným kritériom pri posudzovaní porušenia práv – dizajnérske stratégie by s tým mali počítať.
3. Téma: Kedy začína plynúť premlčacia lehota pri žalobách z porušenia hospodárskej súťaže? Súdny dvor EÚ spresnil pravidlá
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, kedy začína plynúť premlčacia lehota pre podanie žaloby o náhradu škody v prípadoch porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Konkrétne sa vyjadril k situácii, keď ešte nie je právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súťažného orgánu.
Pozadie prípadu:
Fyzická osoba podala žalobu o náhradu škody voči podniku pôsobiacemu v oblasti automobilového priemyslu. Žaloba sa opierala o rozhodnutie vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktoré konštatovalo porušenie článku 101 ZFEÚ. Predmetom sporu bolo, či premlčacia lehota začala plynúť už od zverejnenia tohto rozhodnutia na webovej stránke, hoci rozhodnutie ešte nebolo právoplatné.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Rozhodujúci je prístup k informáciám, nie len zverejnenie rozhodnutia
Premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody nemôže začať plynúť skôr, než má poškodená osoba dostatočné informácie na podanie takejto žaloby – samotné zverejnenie rozhodnutia nestačí. - Neprávoplatné rozhodnutie nestačí na spustenie premlčacej lehoty
Skutočnosť, že rozhodnutie orgánu na ochranu hospodárskej súťaže ešte nie je konečné, znamená, že poškodený nemá právnu istotu, ktorá by mohla odštartovať premlčaciu lehotu. - Súd musí rešpektovať zásadu efektivity
Vnútroštátne pravidlá nemôžu v praxi znemožniť uplatnenie práva na náhradu škody – premlčacia lehota nesmie plynúť skôr, než je poškodenému objektívne umožnené konať.
Praktické dopady:
- Zvýšená právna istota pre poškodených v kartelových prípadoch
Poškodení sa môžu spoľahnúť, že lehota na podanie žaloby začne plynúť až po tom, ako budú mať relevantné a overené informácie, napríklad po právoplatnosti rozhodnutia o porušení pravidiel súťaže. - Dôležitosť právoplatnosti rozhodnutí
Vnútroštátne orgány aj súdy musia rešpektovať, že nezáväzné či neúplné rozhodnutia nemôžu byť základom na začatie plynutia premlčacej lehoty. - Vplyv na podniky zapojené do konaní o karteloch alebo zneužití dominantného postavenia
Podniky musia počítať s tým, že žaloby o náhradu škody môžu byť podané aj dlhší čas po zverejnení rozhodnutia – ak ešte nebolo konečné.
4. Téma: Interné služby medzi materskou a dcérskou spoločnosťou môžu podliehať DPH – Súdny dvor EÚ upresňuje podmienky
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či služby poskytované v rámci skupiny spoločností – konkrétne medzi materskou a dcérskou spoločnosťou – podliehajú DPH, ak je odmena stanovená podľa princípov transferového oceňovania. Rozhodnutie zároveň objasňuje dôkazné povinnosti pri uplatňovaní práva na odpočítanie DPH.
Pozadie prípadu:
Daňové orgány spochybnili nárok na odpočítanie DPH zo služieb, ktoré materská spoločnosť poskytovala svojej dcérskej spoločnosti v rámci skupiny. Odmena za tieto služby bola stanovená ako podiel z prevádzkovej marže a vypočítaná podľa metódy odporúčanej OECD. Úrady zvažovali, či ide o skutočné "poskytovanie služieb za protihodnotu" a či faktúry postačujú ako dôkaz.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Transferová cena môže byť platnou protihodnotou
Ak je odmena medzi spoločnosťami v skupine zmluvne dohodnutá a určená podľa odporúčanej metódy transferového oceňovania OECD, predstavuje protihodnotu, ktorá spĺňa definíciu „poskytovania služieb za protihodnotu“ podľa smernice o DPH. - Služby v rámci skupiny podliehajú DPH
Poskytovanie obchodných služieb medzi materskou a dcérskou spoločnosťou, ak je spojené s finančnou odmenou, podlieha DPH – nezávisle od toho, že ide o vzťah v rámci skupiny. - Daňové orgány môžu vyžadovať dodatočné dôkazy
Súdny dvor potvrdil, že faktúra nemusí byť jediným dôkazom – ak je to primerané, daňová správa môže požadovať ďalšie podklady na preukázanie skutočného poskytnutia a využitia služieb.
Praktické dopady:
- Zvýšená právna istota pre skupiny spoločností
Skupiny firiem, ktoré medzi sebou zdieľajú obchodné služby, musia dbať na riadne zmluvné podmienky a férové ocenenie podľa trhových pravidiel – najmä metód OECD. - Dôležitosť dokumentácie
Pre nárokovanie odpočtu DPH nestačí samotná faktúra – podniky by mali pripraviť podrobnú dokumentáciu o povahe a prínose služieb, ktorých sa transakcia týka. - Vplyv na daňové kontroly a spory
Rozhodnutie posilňuje postavenie daňových orgánov pri vyžadovaní dôkazov o reálnosti transakcií – avšak stanovuje aj hranicu ich primeranosti.
5. Téma: Nezákonné spracúvanie osobných údajov: Súdny dvor EÚ potvrdil nárok na náhradu aj za obavy či stratu kontroly
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či má dotknutá osoba nárok na súdny zákaz budúceho spracúvania osobných údajov, aj keď nežiadala o ich vymazanie, a za akých podmienok možno priznať náhradu nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie zároveň upresňuje, že samotné nepríjemné pocity môžu postačovať na priznanie odškodnenia.
Pozadie prípadu:
Fyzická osoba podala žalobu proti spracovateľovi údajov z dôvodu neoprávneného prenosu osobných údajov tretej strane. Okrem finančného odškodnenia sa domáhala aj preventívneho zákazu ďalšieho spracúvania. Prípad vyvolal diskusiu o tom, aké opravné prostriedky nariadenie GDPR priznáva a aké faktory možno zohľadniť pri výpočte náhrady škody.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Zákaz spracúvania nie je automaticky súdne vymáhateľný podľa GDPR
GDPR neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré by dotknutej osobe priznalo právo na súdny zákaz budúceho spracúvania, ak sama nežiadala o vymazanie údajov. Členské štáty však môžu takéto opravné prostriedky zaviesť vo vnútroštátnom práve. - Nemajetková ujma zahŕňa aj subjektívne obavy a nepríjemné pocity
Medzi nemajetkové ujmy patria aj obavy, nespokojnosť či strata kontroly nad údajmi, ak dotknutá osoba preukáže súvislosť s nezákonným spracovaním. - Zavinenie prevádzkovateľa sa pri výške náhrady neberie do úvahy
Výška odškodnenia nemá byť závislá od toho, či išlo o úmyselné alebo nedbanlivostné porušenie – každý prípad porušenia môže viesť k zodpovednosti. - Vydanie príkazu na zdržanie sa spracúvania nemôže znížiť finančnú náhradu
Ak osoba dosiahne zákaz spracúvania podľa vnútroštátneho práva, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zníženie, či dokonca vylúčenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
Praktické dopady:
- Zvýšené riziko zodpovednosti pre prevádzkovateľov údajov
Každé porušenie GDPR, ktoré vyvolá u dotknutej osoby negatívne pocity, môže viesť k nároku na náhradu, bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť. - Dôležitosť dokumentácie a transparentnosti
Prevádzkovatelia musia byť pripravení preukázať zákonnosť každého spracovania – aj jednorazové pochybenie môže viesť k súdnym sporom. - Prevencia namiesto obrany
Lepšie je spracúvaniu predísť ako sa brániť – najmä ak nie je možné spoliehať sa na súdne zníženie alebo zmiernenie zodpovednosti.
6. Téma: Odklad výkonu trestu po odmietnutí európskeho zatykača? Súdny dvor EÚ stanovuje hranice právomocí členských štátov
Veľká komora Súdneho dvora EÚ sa zaoberala prípadom, v ktorom vykonávajúci členský štát odmietol vydať osobu na základe európskeho zatykača z dôvodu, že sám plánoval vykonať trest uložený v inom členskom štáte. Súd preskúmal, či takéto rozhodnutie zodpovedá pravidlám EÚ o justičnej spolupráci v trestných veciach a uplatňovaní rámcových rozhodnutí.
Pozadie prípadu:
Prípad sa týkal situácie, keď bol na osobu vydaný európsky zatykač na účely výkonu trestu odňatia slobody. Vykonávajúci štát sa rozhodol nevydať túto osobu, ale namiesto toho vykonať trest sám. Tento postup však nebol v súlade s formálnymi pravidlami rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV o uznávaní trestných rozsudkov. Vznikla preto otázka, či takýto postup odníma štátu pôvodu možnosť trvať na realizácii európskeho zatykača.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Povinnosť dodržať rámcové rozhodnutie o uznávaní rozsudkov
Odmietnutie odovzdať osobu podľa čl. 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 musí byť podložené riadnym postupom uznania rozsudku a prevzatia výkonu trestu podľa rámcového rozhodnutia 2008/909. - Možnosť ponechania zatykača v platnosti
Ak vykonávajúci štát nedodrží požadovaný postup, štát pôvodu má právo ponechať európsky zatykač v platnosti a požadovať odovzdanie osoby. - Nejde o duplicitu trestného konania
V takom prípade nejde o situáciu, keď by osoba bola „s konečnou platnosťou odsúdená za rovnaké trestné činy“ podľa čl. 3 bod 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 – výkon trestu v inom štáte bez riadneho uznania sa za takéto rozhodnutie nepovažuje.
Praktické dopady:
- Zosúladenie justičných postupov členských štátov
Členské štáty musia dôsledne dodržiavať mechanizmy vzájomného uznávania rozsudkov – nestačí len formálne rozhodnúť o nevydaní osoby, ale je potrebné splniť podmienky na prevzatie výkonu trestu. - Zvýšený význam lojálnej spolupráce
Rozhodnutie posilňuje zásadu lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ – každý krok musí byť transparentný a koordinovaný podľa práva Únie. - Posilnenie právneho rámca európskeho zatykača
Súd potvrdil, že európsky zatykač zostáva účinný, ak sa nedodržia formálne postupy, čo znižuje riziko účelových obštrukcií zo strany vykonávajúcich štátov.
