EU Legal News #14: výber rozsudkov Súdneho dvora EÚ – blesk a meškanie letov, zviera ako batožina, limity úprav rámcových dohôd, právomoc po postúpení, DPH v app storoch a ochrana príjemcov eurofondov.
Vážení klienti advokátskej kancelárie Hronček & Partners, s. r. o.,
vítame vás pri ďalšom vydaní EU Legal News!
Októbrové rozhodnutia reflektujú významné témy v oblasti ochrany spotrebiteľov, verejného obstarávania, digitálnej ekonomiky aj justičnej spolupráce. Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či môže byť spoločenské zviera považované za batožinu, a teda či má cestujúci nárok na náhradu škody pri jeho strate. V oblasti leteckej dopravy tiež potvrdil, že zásah blesku do lietadla môže predstavovať mimoriadnu okolnosť, ak vedie k technickým kontrolám, a tým aj k oslobodeniu dopravcu od zodpovednosti za meškanie.
V oblasti verejného obstarávania sa súd vyjadril k limitu prípustných zmien rámcovej dohody, najmä pokiaľ ide o cenové mechanizmy. V rámci justičnej spolupráce objasnil, ktorý súd je príslušný rozhodovať o náhradách za oneskorené lety po postúpení pohľadávky tretej osobe.
Dôležitým príspevkom k výkladu daňovej regulácie v digitálnom priestore je rozhodnutie, ktoré sa venuje otázke, kto je v prípade predaja cez app store skutočným poskytovateľom služby z pohľadu DPH. A v neposlednom rade, Súdny dvor EÚ sa postavil na stranu príjemcov grantu z fondov EÚ, keď potvrdil právo na účinný opravný prostriedok voči rozhodnutiu o vrátení podpory.
Veríme, že Vás výber zaujímavých prípadov osloví a pomôže vám lepšie porozumieť vývoju v oblasti práva EÚ.
S úctou,
tím Hronček & Partners, s. r. o.
1. Téma: Zasiahnutie lietadla bleskom ako mimoriadna okolnosť? Súdny dvor EÚ potvrdil výnimku z povinnosti nahradiť meškanie letu
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či letecký dopravca musí vyplatiť finančnú náhradu cestujúcim za meškanie letu, ak bolo lietadlo predchádzajúco zasiahnuté bleskom. Rozhodoval o tom, či ide o "mimoriadnu okolnosť" v zmysle nariadenia č. 261/2004, ktorá dopravcu zbavuje zodpovednosti za spôsobené meškanie.'
Pozadie prípadu:
Cestujúci uplatnili nárok na finančnú kompenzáciu podľa nariadenia (ES) č. 261/2004, ktoré stanovuje povinnosť leteckých dopravcov vyplatiť náhradu za zrušené alebo výrazne meškajúce lety. Dopravca argumentoval, že zasiahnutie lietadla bleskom predstavuje „mimoriadnu okolnosť“, ktorá ho zbavuje tejto povinnosti. Spornou otázkou bolo, či takéto technické obmedzenie skutočne spĺňa podmienky výnimky zo zodpovednosti.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Zasiahnutie lietadla bleskom je považované za mimoriadnu okolnosť podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, pretože ide o udalosť, ktorá je mimo bežného priebehu prevádzky dopravcu a ktorú nemožno objektívne predvídať či ovplyvniť.
- Povinné bezpečnostné kontroly po zásahu bleskom sú legitímnym dôvodom oneskorenia, ktoré má chrániť bezpečnosť cestujúcich.
- Letecký dopravca je oslobodený od povinnosti vyplatiť náhradu, ak preukáže, že prijal všetky primerané opatreniana minimalizovanie dopadov mimoriadnej udalosti.
Praktické dopady:
- Leteckí dopravcovia môžu použiť zásah bleskom ako dôvod oslobodenia od zodpovednosti za meškanie letu, ak preukážu, že vznikli mimoriadne okolnosti a konali v súlade s bezpečnostnými protokolmi.
- Cestujúci nebudú mať automatický nárok na náhradu, ak sa preukáže, že meškanie vzniklo v dôsledku nepredvídateľnej udalosti mimo kontroly dopravcu.
- Rozhodnutie posilňuje právnu istotu pre dopravcov, no zároveň nezbavuje ich povinnosti preukazovať primerané opatrenia, ktorými sa snažili meškaniu predísť alebo ho minimalizovať.
2. Téma: Právo na účinný opravný prostriedok pri rozhodnutí o vrátení grantu EÚ: Súdny dvor EÚ ochránil príjemcov podpory
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či má príjemca grantu z fondov EÚ právo na účinný súdny prostriedok nápravy proti rozhodnutiu vnútroštátneho orgánu, ktorým mu bola uložená povinnosť grant vrátiť z dôvodu údajnej nezrovnalosti. Maďarský právny poriadok takéto samostatné opravné prostriedky neumožňoval.
Pozadie prípadu:
Príjemcovi finančnej podpory z fondov EÚ bola uložená povinnosť grant vrátiť po kontrole zo strany vnútroštátneho riadiaceho orgánu. Podľa maďarskej legislatívy nebolo voči takémuto rozhodnutiu možné podať samostatnú žalobu. Prípad sa dostal až pred Súdny dvor EÚ, ktorý sa zaoberal otázkou, či takýto stav neporušuje právo na účinný prostriedok nápravy garantované Chartou základných práv EÚ.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Článok 47 Charty základných práv EÚ vyžaduje, aby každý prijímateľ grantu z fondov EÚ mal prístup k účinnému súdnemu prostriedku nápravy proti rozhodnutiu, ktorým sa mu nariaďuje vrátiť grant.
- Možnosť incidenčného napadnutia rozhodnutia v rámci občianskoprávneho konania, vrátane návrhu na odklad výkonu rozhodnutia, môže predstavovať takýto účinný opravný prostriedok – ale len vtedy, ak reálne poskytuje ochranu práv.
- Členské štáty sú povinné zabezpečiť preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých pri riadení fondov EÚ, aj keď ide o vnútroštátnu implementáciu európskych programov.
Praktické dopady:
- Príjemcovia grantu z fondov EÚ (napr. z regionálneho alebo sociálneho fondu) musia mať možnosť brániť sa súdnou cestou proti rozhodnutiam o vrátení finančných prostriedkov.
- Vnútroštátne právne poriadky nesmú vylučovať súdny dohľad nad rozhodnutiami riadiacich orgánov v oblasti eurofondov.
- Členské štáty budú musieť upravovať legislatívu v prípade, že neposkytujú efektívne opravné mechanizmy – inak hrozí nesúlad s právom EÚ.
- Rozhodnutie má všeobecný význam pre všetky subjekty prijímajúce granty z EÚ, vrátane podnikov, mimovládnych organizácií či obcí.
3. Téma: Kedy je úprava rámcovej dohody ešte prípustná? Súdny dvor EÚ upresnil limity zmien v cenových mechanizmoch
Súdny dvor EÚ posudzoval, či zmena odmeňovania v rámci existujúcej rámcovej dohody o verejnom obstarávaní – konkrétne úprava pomeru medzi pevnou a pohyblivou zložkou ceny – predstavuje nepovolenú podstatnú zmenu celej zmluvy.
Pozadie prípadu:
Vo Švédsku bola uzatvorená rámcová dohoda, ktorá stanovovala odmeňovanie poskytovateľa služby na základe najnižšej ceny. Počas plnenia zmluvy sa verejný obstarávateľ rozhodol upraviť mechanizmus výpočtu ceny – zmenil sa pomer medzi pevnou a variabilnou zložkou odmeny, pričom celková hodnota rámcovej dohody sa zmenila len minimálne. Spornou sa stala otázka, či táto úprava znamená podstatnú zmenu povahy zmluvy, čo by porušovalo pravidlá verejného obstarávania podľa smernice 2014/24/EÚ.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Zmena modelu odmeňovania, ktorá ovplyvní pomer medzi pevnou a pohyblivou cenou, nemusí automaticky predstavovať podstatnú zmenu rámcovej dohody.
- Takáto zmena je prípustná, ak nevedie k zásadnej zmene rovnováhy medzi zmluvnými stranami, najmä ak:
- nevytvára výhodu, ktorá by pôvodne nebola súčasťou súťaže,
- nemení hospodársku podstatu zmluvy a
- má len okrajový dopad na celkovú hodnotu zmluvy.
- Podstatnosť zmeny je potrebné posudzovať podľa konkrétnych okolností každého prípadu – predovšetkým v kontexte výberových kritérií a obchodnej rovnováhy medzi verejným obstarávateľom a dodávateľom.
Praktické dopady:
- Verejní obstarávatelia majú určitý manévrovací priestor pri úprave cenových mechanizmov v rámcových dohodách, ak rešpektujú princípy rovnosti a transparentnosti.
- Úpravy, ktoré výrazne nemenia celkový charakter alebo hospodársku rovnováhu zmluvy, môžu byť povolené bez nutnosti nového obstarávacieho konania.
- Odporúča sa starostlivo dokumentovať dôvody a rozsah úprav, aby bolo možné preukázať, že zmena nie je podstatná v zmysle článku 72 smernice 2014/24/EÚ.
- Rozhodnutie posilňuje právnu istotu zadávateľov aj dodávateľov v priebehu plnenia dlhodobých rámcových dohôd, najmä v kontexte zmeny ekonomických podmienok.
4. Téma: Je spoločenské zviera batožinou? Súdny dvor EÚ rozhodol o zodpovednosti leteckých dopravcov za jeho stratu
Súdny dvor EÚ riešil otázku, či je možné považovať spoločenské zviera, ktoré cestuje so svojím majiteľom leteckou dopravou, za „batožinu“ v zmysle Montrealského dohovoru, a či letecký dopravca zodpovedá za jeho stratu.
Pozadie prípadu:
Vnútroštátny súd riešil spor medzi cestujúcou a leteckou spoločnosťou po tom, čo došlo k strate jej spoločenského zvieraťa počas leteckej prepravy. Cestujúca sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy. Kľúčovým právnym problémom bolo, či spoločenské zviera možno považovať za „batožinu“ podľa Montrealského dohovoru a či sa na takúto situáciu vzťahuje obmedzená zodpovednosť leteckého dopravcu za batožinu.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Spoločenské zvieratá spadajú pod pojem „batožina“ podľa článku 17 ods. 2 Montrealského dohovoru, ak sú prepravované ako súčasť prepravy cestujúceho.
- Leteckí dopravcovia sú preto zodpovední za stratu spoločenského zvieraťa, ak k nej dôjde počas leteckej prepravy, a to v rozsahu, ktorý určuje dohovor (vrátane obmedzení náhrady škody).
- Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je vylúčený, ale výška a charakter náhrady sa posudzujú v súlade s dohovorom.
Praktické dopady:
- Letecké spoločnosti budú musieť ešte dôslednejšie zabezpečiť prepravu spoločenských zvierat,keďže ich strata môže viesť k zodpovednosti za škodu – nielen materiálnu, ale aj nemajetkovú.
- Cestujúci majú potvrdené, že v prípade straty ich domáceho zvieraťa môžu uplatniť nárok na náhradu v súlade s pravidlami pre batožinu.
- Rozhodnutie prispieva k posilneniu práv cestujúcich v oblasti leteckej dopravy a zároveň vyjasňuje právny status zvierat počas prepravy.
- Dopravcovia by mali revidovať prepravné podmienky, aby zabezpečili súlad s judikatúrou, a zároveň zvážiť zvýšenie transparentnosti pravidiel pre cestujúcich so zvieratami.
5. Téma: Kde žalovať leteckého dopravcu po postúpení pohľadávky? Súdny dvor EÚ spresnil právomoc súdov
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, ktorý súd je príslušný rozhodovať o žalobe proti leteckej spoločnosti, ak pohľadávku cestujúceho postúpila špecializovanej firme na vymáhanie nárokov – napríklad za meškanie letu. Prípad sa týkal sporu medzi postupníkom a leteckým dopravcom, ktorý mal sídlo v inom členskom štáte.
Pozadie prípadu:
Cestujúci uzavrel so zahraničnou leteckou spoločnosťou zmluvu o preprave. Let meškal, a cestujúci preto postúpil svoju pohľadávku spoločnosti, ktorá sa zaoberá vymáhaním nárokov podľa nariadenia (ES) č. 261/2004. Táto spoločnosť podala žalobu proti leteckému dopravcovi na súde v mieste odletu lietadla. Vznikla otázka, či je tento súd príslušný rozhodovať, hoci dopravca sídli v inom členskom štáte.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Postúpenie pohľadávky cestujúceho na inú spoločnosť neovplyvňuje uplatnenie osobitnej právomoci v zmluvných veciach podľa nariadenia Brusel I bis (čl. 7 bod 1 písm. b)).
- Pojem „miesto plnenia zmluvy“ v prípade zmluvy o leteckej preprave zahŕňa miesto odletu aj miesto príletu, ak sú určené v zmluve.
- Súd v mieste odletu lietadla (ak ide o zmluvne dohodnutý bod plnenia) má právomoc rozhodovať o nároku, aj keď žalobu podáva postupník, a nie pôvodný cestujúci.
Praktické dopady:
- Spoločnosti vymáhajúce nároky cestujúcich (napr. za meškanie či zrušenie letu) môžu podávať žaloby v členskom štáte, kde mal byť let realizovaný (odlet alebo prílet), bez ohľadu na sídlo leteckej spoločnosti.
- Leteckí dopravcovia musia byť pripravení čeliť súdnym sporom v rôznych jurisdikciách, nielen v štáte, kde majú sídlo.
- Rozhodnutie posilňuje právnu istotu pre cestujúcich aj ich postupníkov a zjednodušuje vymáhanie nárokov pri cezhraničnej leteckej preprave.
- Pre právnu prax to znamená potvrdenie zásady, že miesto poskytovania služby určuje právomoc súdu aj v prípade postúpenia pohľadávky.
6. Téma: Kto je skutočný poskytovateľ služby pri predaji cez app store? Súdny dvor EÚ spresnil pravidlá pre DPH pri digitálnych službách
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, kto je zodpovedný za zaplatenie DPH pri predaji digitálnych služieb koncovým používateľom v EÚ, ak sa tieto služby predávajú prostredníctvom platforiem na sťahovanie aplikácií – typicky tzv. app stores. Rozsudok objasňuje, kedy sa prevádzkovateľ platformy považuje za sprostredkovateľa alebo priamo za poskytovateľa služby.
Pozadie prípadu:
Zdaniteľná osoba so sídlom v jednom členskom štáte predávala elektronicky poskytované služby (tzv. in-app nákupy) nezdaniteľným osobám (spotrebiteľom) prostredníctvom platformy, ktorú prevádzkovala iná zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte. Platforma vydávala potvrdenia o nákupe, v ktorých uvádzala pôvodného poskytovateľa ako subjekt zodpovedný za poskytnutie služby. Spor vznikol ohľadom toho, kto je z pohľadu DPH skutočným poskytovateľom služby a kto je povinný DPH odviesť.
Kľúčové body rozhodnutia:
- Uplatnenie článku 28 smernice o DPH, ktorý umožňuje, aby sa zdaniteľná osoba, ktorá sprostredkováva predaj v mene iného, považovala za toho, kto služby sám prijíma a následne poskytuje – nie je vylúčené len preto, že vo faktúre figuruje iný subjekt ako poskytovateľ.
- Miesto poskytovania služby medzi dvoma zdaniteľnými osobami sa určuje podľa miesta usadenia príjemcu služby, v súlade s článkom 44 smernice.
- Zverejnenie DPH sadzby a mena poskytovateľa v potvrdení o nákupe neznamená automaticky, že pôvodný poskytovateľ je zodpovedný za zaplatenie DPH. Dôležité je, kto sa považuje za toho, kto službu fakticky prijal a poskytol.
Praktické dopady:
- Digitálne platformy (napr. prevádzkovatelia app stores) môžu byť považované za poskytovateľov služieb z pohľadu DPH, aj keď vystupujú len ako sprostredkovatelia.
- Pre pôvodných poskytovateľov služieb (napr. vývojárov aplikácií) to znamená, že nemusia byť automaticky zodpovední za DPH, ak sa predaj realizuje cez platformu a DPH je započítaná v mene platformy.
- Potvrdenie objednávky s uvedením DPH a mena pôvodného poskytovateľa nestačí na vznik daňovej povinnosti – rozhodujúci je zmluvný a obchodný model medzi platformou a vývojárom.
- Rozsudok má význam najmä pre digitálne podnikanie a online predaj aplikácií, keďže objasňuje daňové povinnosti pri zložitých obchodných modeloch naprieč EÚ.
