Júnové vydanie EU Legal News prináša výber rozhodnutí Súdneho dvora EÚ z oblasti daňového práva, verejného obstarávania, telekomunikácií a migračného práva s praktickými dopadmi pre podnikateľskú a právnu prax.
Vážení klienti advokátskej kancelárie Hronček & Partners, s. r. o.,
vítame vás pri ďalšom vydaní EU Legal News!
Júnové vydanie prináša výber rozhodnutí Súdneho dvora EÚ s dôrazom na oblasť daňového práva, verejného obstarávania, telekomunikácií a migračného práva.
Daňové právo – DPH Hneď dve rozhodnutia sa týkajú odpočítania DPH. Súdny dvor potvrdil, že oneskorené doručenie faktúry pri intrakomunitárnych nadobudnutiach nemôže byť dôvodom na odmietnutie odpočítania, ak zdaniteľná osoba konala v dobrej viere. V samostatnej veci súd potvrdil, že vylúčenie odpočítania DPH pri vstupenkách na rekreačné podujatia zavedené ku dňu pristúpenia členského štátu k EÚ je plne v súlade s klauzulou standstill.
Daňové právo – zrážková daň a diskriminácia Oslobodenie od dane z úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami možno priznať spätne bez časového obmedzenia stanoveného smernicou. Súd zároveň potvrdil, že pevná daňová prirážka pre nerezidentov, ktorá vedie k vyššiemu zaťaženiu než u rezidentov, je v rozpore so zásadou voľného pohybu pracovníkov.
Verejné obstarávanie Mzdové kritériá presahujúce úroveň odvetvovej kolektívnej zmluvy môžu byť legitímnou súčasťou hodnotenia ponúk — sociálne zodpovedné obstarávanie má v práve EÚ pevné miesto.
Telekomunikácie Zákazník má právo vypovedať zmluvu bez sankcie aj vtedy, ak ju poskytovateľ mení z dôvodu súladu s rozsudkom Súdneho dvora EÚ alebo rozhodnutím regulačného orgánu.
Migračné právo Súd spresnil podmienky zachovania práva pobytu po rozvode s občanom EÚ a potvrdil právo žiadateľa na prístup k spisu pri rozhodovaní o pobytovom preukaze.
Veríme, že výber rozhodnutí vám poskytne prehľad aktuálneho vývoja judikatúry Súdneho dvora EÚ a pomôže vám lepšie sa zorientovať v jej dopadoch na právnu aj podnikateľskú prax.
S úctou,
tím Hronček & Partners, s. r. o.
1. Téma: Právo pobytu po rozvode s občanom EÚ: kedy vzniká a ako ho preukázať?
Súdny dvor EÚ rozhodol v prejudiciálnom konaní vo veci, ktorá sa dotýka odvodeného práva pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny po rozvode s občiankou Únie. Kľúčovými otázkami boli: čo presne znamená podmienka zamestnania „viac ako jeden rok", či poberanie dávky v nezamestnanosti samo osebe preukazuje riadnu registráciu nezamestnanej osoby, a či má žiadateľ právo na prístup k spisu svojej bývalej manželky pri rozhodovaní o jeho pobyte.
Pozadie prípadu:
Štátny príslušník tretej krajiny sa uchádzal o právo pobytu v Írsku po rozvode s občiankou Únie. Podľa smernice 2004/38/ES si môže rozvedený rodinný príslušník za určitých podmienok zachovať právo pobytu — okrem iného vtedy, ak občan Únie bol pred rozvodom riadne zaregistrovaný ako nedobrovoľne nezamestnaný po zamestnaní trvajúcom viac ako jeden rok.
Príslušný orgán odmietol vydať pobytový preukaz, pričom vychádzal z dokumentov zo sociálneho spisu bývalej manželky. Tá však žiadateľovi prístup k relevantným informáciám o svojich dobách zamestnania odmietla poskytnúť. Írsky odvolací súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s trojicou otázok.
Kľúčové body rozhodnutia:
1. Podmienka „viac ako jeden rok" znamená jediné nepretržité obdobie
- Súdny dvor konštatoval, že výraz „viac ako jeden rok" v článku 7 ods. 3 písm. b) smernice 2004/38/ES sa vzťahuje na jediné a nepretržité obdobie zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Súčet viacerých kratších období túto podmienku nespĺňa.
2. Poberanie dávky v nezamestnanosti samo osebe nestačí ako dôkaz riadnej registrácie
- Súdny dvor potvrdil, že skutočnosť, že občan Únie poberal dávku v nezamestnanosti, nemôže byť príslušným orgánom automaticky uznaná ako dostatočný dôkaz o tom, že táto osoba bola „riadne zaregistrovaná" ako nedobrovoľne nezamestnaná v zmysle smernice. Je potrebné preukázať splnenie tejto podmienky osobitným spôsobom.
3. Žiadateľ má právo na prístup k spisu bývalej manželky pred rozhodnutím o pobyte
- Súdny dvor vyslovil dôležitý záver v oblasti procesných práv: vnútroštátny orgán je povinný poskytnúť žiadateľovi jeho spis — prípadne vo vhodne upravenej forme — pred prijatím rozhodnutia o jeho práve pobytu, ak tento spis obsahuje dokumenty o dobách zamestnania bývalej manželky, ktoré orgán použil ako základ zamietnutia, a bývalá manželka tieto informácie žiadateľovi odmietla poskytnúť. Vyplýva to zo zásady riadnej správy vecí verejných a práva na účinný súdny prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty základných práv EÚ.
Praktické dopady:
Rozsudok má priamy dopad na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa po rozvode s občanom EÚ uchádzajú o zachovanie práva pobytu.
- Pre žiadateľov o pobytový preukaz po rozvode: Podmienka nepretržitého zamestnania „viac ako jeden rok" je vykladaná striktne — krátkodobé pracovné pomery ani ich súčet nestačia. Zároveň poberanie dávky v nezamestnanosti automaticky nezaručuje splnenie podmienky riadnej registrácie.
- Pre migračné orgány: Pri rozhodovaní o pobytovom preukaze je orgán povinný sprístupniť žiadateľovi relevantné dokumenty zo spisu, aj keď sa týkajú tretej osoby — najmä ak žiadateľ nemá iný spôsob, ako sa k týmto informáciám dostať.
- Pre právnych zástupcov: Rozsudok otvára dôležitý procesný nástroj — právo na prístup k spisu môže byť kľúčovým argumentom v konaniach, kde orgán zamietol pobytový preukaz na základe dokumentov, ku ktorým žiadateľ nemal prístup.
- Širší kontext: Rozhodnutie potvrdzuje, že ochrana práv rodinných príslušníkov občanov EÚ nesmie byť iluzórna — procesné záruky vrátane prístupu k spisu a účinného súdneho preskúmania musia byť reálne a dostupné, nie len formálne zakotvené.
2. Téma: Vyššia daň pre nerezidentov ako pre rezidentov: rozpor s právom EÚ
Súdny dvor EÚ rozhodol v prejudiciálnom konaní vo veci, ktorá sa dotýka daňovej diskriminácie pracovníkov — nerezidentov v porovnaní s daňovými rezidentmi toho istého členského štátu. Kľúčovou otázkou bolo, či vnútroštátna právna úprava, ktorá zaťažuje nerezidentov pevnou prirážkou k dani z príjmov namiesto variabilnej obecnej dane platnej pre rezidentov, je zlučiteľná so zásadou voľného pohybu pracovníkov podľa článku 45 ZFEÚ.
Pozadie prípadu:
Belgická daňová legislatíva umožňovala obciam a aglomeráciám zavádzať dodatočnú obecnú daň k dani z príjmov pre svojich rezidentov, pričom každá obec si sadzbu tejto dane stanovovala samostatne. Daňovým nerezidentom — teda osobám pracujúcim v Belgicku, ale s bydliskom v inom členskom štáte — namiesto tejto variabilnej obecnej dane vymeriaval štát pevnú prirážku k dani odvádzanú v prospech štátneho rozpočtu.
Dvaja daňoví nerezidenti napadli tento systém s tým, že ich výsledné daňové zaťaženie bolo vyššie ako zaťaženie porovnateľných rezidentov. Belgický odvolací súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či takýto systém je v súlade s právom EÚ.
Kľúčové body rozhodnutia:
1. Vyššie daňové zaťaženie nerezidentov je v rozpore s voľným pohybom pracovníkov
- Súdny dvor konštatoval, že článok 45 ods. 2 ZFEÚ bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej pevná prirážka k dani uplatňovaná voči nerezidentom vedie — prinajmenšom v určitých prípadoch — k vyššiemu daňovému zaťaženiu než aké znášajú rezidenti pri porovnateľnej obecnej dani.
2. Situácie rezidentov a nerezidentov sú porovnateľné
- Súdny dvor odmietol argument, že situácia rezidentov a nerezidentov je z daňového hľadiska zásadne odlišná. Ak nerezidenti dosahujú príjmy v danom členskom štáte za porovnateľných podmienok, ich situácia je porovnateľná so situáciou rezidentov — a odlišné daňové zaobchádzanie musí byť náležite odôvodnené.
3. Absencia odôvodnenia diskriminácie
- Belgická vláda nepreukázala žiadne objektívne odôvodnenie, ktoré by vyššie daňové zaťaženie nerezidentov oprávňovalo. Rozdielne zaobchádzanie bez legitímneho cieľa predstavuje porušenie zásady voľného pohybu pracovníkov.
Praktické dopady:
Rozsudok má priamy dopad na pracovníkov s bydliskom v inom členskom štáte, než v ktorom pracujú, ako aj na členské štáty uplatňujúce podobné daňové mechanizmy.
- Pre cezhraničných pracovníkov — nerezidentov: Ak ste v niektorom členskom štáte EÚ platili pevnú prirážku k dani, ktorá vás zaťažila viac ako miestnych rezidentov, môžete mať nárok na vrátenie preplatku. Odporúčame overiť konkrétnu situáciu s daňovým poradcom.
- Pre zamestnávateľov s cezhraničnými zamestnancami: Rozsudok upozorňuje na potrebu sledovať daňové zaobchádzanie s nerezidentmi v jednotlivých členských štátoch — diskriminačné mechanizmy sú v rozpore s právom EÚ bez ohľadu na ich formálnu podobu.
- Pre daňové orgány členských štátov: Pevné prirážky alebo paušálne náhrady obecných daní uplatňované voči nerezidentom musia byť nastavené tak, aby neviedli k vyššiemu zaťaženiu než pri rezidentoch. Formálna symetria nestačí — rozhoduje skutočný daňový dopad.
- Širší kontext: Rozsudok nadväzuje na dlhodobú judikatúru Súdneho dvora EÚ v oblasti daňovej diskriminácie cezhraničných pracovníkov a potvrdzuje, že voľný pohyb pracovníkov má aj daňový rozmer — členské štáty nesmú prostredníctvom daňových mechanizmov fakticky odrádzať od výkonu práce v inom členskom štáte.
3. Téma: Vstupenky na športové podujatia a odpočítanie DPH: klauzula standstill obstála
Súdny dvor EÚ rozhodol v prejudiciálnom konaní vo veci, ktorá sa dotýka vylúčenia práva na odpočítanie DPH pri výdavkoch na vstupenky na športové a rekreačné podujatia. Kľúčovou otázkou bolo, či vnútroštátna právna úprava zavádzajúca toto vylúčenie ku dňu pristúpenia členského štátu k EÚ je v súlade s tzv. klauzulou standstill podľa smernice 2006/112/ES.
Pozadie prípadu:
Španielska spoločnosť poskytujúca personálne služby si uplatňovala odpočítanie DPH zaplatenej pri nákupe vstupeniek na športové podujatia, ktoré poskytovala zákazníkom, zamestnancom alebo tretím osobám. Španielska daňová správa toto odpočítanie odmietla s poukazom na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá takéto výdavky z práva na odpočítanie DPH vylučuje.
Spornou otázkou bolo, či táto právna úprava — ktorá nadobudla účinnosť ku dňu pristúpenia Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu — je krytá klauzulou standstill podľa článku 176 ods. 2 smernice o DPH, ktorá členským štátom umožňuje zachovať vylúčenia práva na odpočítanie platné v čase nadobudnutia účinnosti smernice.
Kľúčové body rozhodnutia:
1. Klauzula standstill sa vzťahuje aj na vylúčenia zavedené ku dňu pristúpenia
- Súdny dvor konštatoval, že článok 176 ods. 2 smernice 2006/112/ES nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nadobudla účinnosť práve ku dňu pristúpenia dotknutého členského štátu k Únii a ktorá vylučuje právo na odpočítanie DPH pri výdavkoch na vstupenky na podujatia rekreačnej povahy.
2. Vylúčenie platí bez ohľadu na príjemcu vstupeniek
- Súdny dvor potvrdil, že toto vylúčenie sa uplatňuje bez rozdielu — či sú vstupenky určené zákazníkom, zamestnancom alebo tretím osobám. Účel poskytnutia vstupeniek na charakter vylúčenia nemá vplyv.
3. Historický stav práva v čase pristúpenia je rozhodujúci
- Klauzula standstill slúži na ochranu legitímnych očakávaní členských štátov, ktoré mali v čase pristúpenia k EÚ zavedené určité vylúčenia odpočítania DPH. Tieto vylúčenia môžu naďalej uplatňovať, pokiaľ ich nezrušili alebo nerozšírili.
Praktické dopady:
Rozsudok má priamy dopad na zdaniteľné osoby, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti nakupujú vstupenky na kultúrne, športové alebo rekreačné podujatia.
- Pre podnikateľov a spoločnosti v Španielsku: Odpočítanie DPH pri nákupe vstupeniek na športové a rekreačné podujatia naďalej zostáva vylúčené — bez ohľadu na to, komu sú vstupenky určené. Uplatňovanie tohto odpočítania je v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou potvrdenou Súdnym dvorom EÚ.
- Pre compliance a daňové tímy: Rozsudok potvrdzuje, že klauzula standstill má reálny a trvalý účinok — historické vylúčenia zavedené ku dňu pristúpenia k EÚ sú plne platné a vymáhateľné aj dnes.
- Pre daňových poradcov v iných členských štátoch: Rozhodnutie je relevantné aj mimo Španielska — každý členský štát si mohol zachovať vlastné vylúčenia platné ku dňu svojho pristúpenia. Rozsah odpočítateľnej DPH pri reprezentačných výdavkoch sa preto môže v jednotlivých štátoch EÚ líšiť.
- Širší kontext: Rozsudok zapadá do dlhodobej línie judikatúry potvrdzujúcej, že klauzula standstill predstavuje legitímnu výnimku zo všeobecného práva na odpočítanie DPH — a jej uplatnenie nie je obmedzené len na štáty, ktoré boli zakladajúcimi členmi EÚ.
4. Téma: Oneskorené faktúry a odpočítanie DPH: odmietnutie nároku v dobrej viere je v rozpore s právom EÚ
Súdny dvor EÚ rozhodol v prejudiciálnom konaní vo veci, ktorá sa dotýka práva na odpočítanie DPH pri intrakomunitárnych nadobudnutiach tovaru, keď zdaniteľná osoba dostala faktúry oneskorene — až v zdaňovacom období nasledujúcom po období, v ktorom bolo nadobudnutie uskutočnené. Kľúčovou otázkou bolo, či môže daňový orgán odmietnuť odpočítanie DPH len z dôvodu tohto časového rozdielu, ak zdaniteľná osoba konala v dobrej viere a v rámci premlčacej lehoty.
Pozadie prípadu:
Maďarská spoločnosť si uplatnila právo na odpočítanie DPH z intrakomunitárnych nadobudnutí tovaru v zdaňovacom období, v ktorom skutočne obdržala príslušné faktúry. Tieto faktúry však boli doručené oneskorene — až po zdaňovacom období, v ktorom boli nadobudnutia uskutočnené. Maďarský daňový orgán odpočítanie odmietol s odôvodnením, že právo na odpočítanie malo byť uplatnené v období vzniku nadobudnutia, nie v období doručenia faktúr.
Vnútroštátna právna úprava síce umožňovala podať opravné daňové priznanie na uplatnenie oneskorene nároku, avšak daňový orgán toto riešenie nepovažoval za dostatočné na uznanie odpočítania. Vnútroštátny súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či je takýto postup v súlade s právom EÚ.
Kľúčové body rozhodnutia:
1. Odmietnutie odpočítania DPH z dôvodu oneskoreného doručenia faktúr je v rozpore s právom EÚ
- Súdny dvor konštatoval, že článok 168, článok 178 písm. c) a články 179, 180 a 182 smernice 2006/112/ES v spojení so zásadami daňovej neutrality, proporcionality a efektivity bránia vnútroštátnej právnej úprave a správnej praxi, ktoré odmietajú odpočítanie DPH len preto, že zdaniteľná osoba si ho uplatnila v období skutočného doručenia faktúr, a nie v období uskutočnenia nadobudnutia.
2. Dobrá viera a dodržanie premlčacej lehoty sú rozhodujúce
- Súdny dvor zdôraznil, že ak zdaniteľná osoba konala v dobrej viere a uplatnila právo na odpočítanie v rámci zákonnej premlčacej lehoty, nemôže jej byť toto právo odopreté len na základe formálneho časového nesúladu medzi obdobím nadobudnutia a obdobím doručenia faktúry.
3. Zásady neutrality a proporcionality zakazujú nadmerné formalizmy
- Odmietnutie odpočítania za týchto okolností by bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality — základným pilierom systému DPH — ako aj so zásadou proporcionality, keďže sankcia v podobe úplného odopretia nároku je neprimeraná voči pochybeniu, ktoré zdaniteľná osoba ani nezavinila.
Praktické dopady:
Rozsudok má priamy dopad na zdaniteľné osoby vykonávajúce intrakomunitárne obchody, ako aj na daňové orgány členských štátov uplatňujúce prísne formálne pravidlá pri odpočítaní DPH.
- Pre zdaniteľné osoby pri intrakomunitárnych nadobudnutiach: Oneskorené doručenie faktúry nie je dôvodom na automatické odmietnutie práva na odpočítanie DPH. Ak ste konali v dobrej viere a uplatnili nárok v rámci premlčacej lehoty, máte právo na jeho uznanie.
- Pre daňové a účtovné oddelenia: Rozsudok potvrdzuje, že právo na odpočítanie DPH nemôže byť podmienené dokonalou formálnou synchronizáciou obdobia nadobudnutia a obdobia doručenia faktúry. Interné procesy správy faktúr by mali zohľadňovať túto ochranu.
- Pre daňových poradcov: Ak bol klientovi odmietnutý odpočet DPH z obdobného dôvodu, rozsudok zakladá silný argument pre odvolanie alebo podanie opravného daňového priznania — a to aj spätne v rámci premlčacej lehoty.
- Širší kontext: Rozhodnutie nadväzuje na dlhodobú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá odmieta nadmerný formalizmus pri uplatňovaní práva na odpočítanie DPH. Systém DPH musí fungovať neutrálne — formálne pochybenia nezavinené daňovníkom nesmú viesť k jeho definitívnemu daňovému znevýhodneniu.
5. Téma: Zmena zmluvy kvôli rozsudku Súdneho dvora EÚ: zákazník má právo odísť bez sankcie
Súdny dvor EÚ rozhodol v prejudiciálnom konaní vo veci, ktorá sa dotýka práva koncových používateľov vypovedať zmluvu s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb bez ďalších nákladov. Kľúčovou otázkou bolo, či toto právo vzniká aj vtedy, keď poskytovateľ mení zmluvu nie z vlastnej iniciatívy, ale v dôsledku rozsudku Súdneho dvora EÚ, usmernení regulátora alebo rozhodnutia národného regulačného orgánu.
Pozadie prípadu:
Poskytovateľ elektronických komunikačných služieb pristúpil k jednostrannej zmene zmlúv so zákazníkmi s odôvodnením, že zmena bola nevyhnutná na dosiahnutie súladu s výkladom práva EÚ podaným Súdnym dvorom EÚ v prejudiciálnom konaní, ako aj s následnými usmerneniami európskeho regulátora a rozhodnutím národného regulačného orgánu.
Poskytovateľ argumentoval, že keďže zmena vyplývala priamo z právnych povinností — nie z jeho vlastného obchodného rozhodnutia — zákazníci nemajú právo vypovedať zmluvu bez sankcií. Vnútroštátny súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či takáto zmena patrí medzi výnimky z práva na bezplatnú výpoveď zmluvy.
Kľúčové body rozhodnutia:
1. Právo na bezplatnú výpoveď vzniká aj pri zmenách vynútených judikatúrou a reguláciou
- Súdny dvor konštatoval, že článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972 zakladá právo koncového používateľa vypovedať zmluvu bez ďalších nákladov aj vtedy, ak poskytovateľ mení zmluvu s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom práva EÚ podaným Súdnym dvorom v prejudiciálnom konaní.
2. Výnimka pre zmeny „priamo stanovené právom" sa neuplatní
- Súdny dvor odmietol argument poskytovateľa, že ide o zmenu priamo stanovenú právom EÚ alebo vnútroštátnym právom, ktorá by zakladala výnimku z práva na výpoveď. Zmena vyplývajúca z výkladu práva Súdnym dvorom, usmernení regulátora alebo rozhodnutia národného orgánu nie je totožná s priamym zákonným príkazom — a preto výnimka nenastáva.
3. Ochrana zákazníka platí bez ohľadu na dôvod zmeny na strane poskytovateľa
- Rozsudok potvrdzuje, že právo zákazníka na bezplatnú výpoveď je viazané na samotnú skutočnosť jednostrannej zmeny zmluvy — nie na to, či túto zmenu zavinil poskytovateľ alebo či vyplynula z vonkajších právnych okolností.
Praktické dopady:
Rozsudok má priamy dopad na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb aj ich zákazníkov vo všetkých členských štátoch EÚ.
- Pre koncových používateľov — spotrebiteľov aj firmy: Ak vám poskytovateľ oznámil zmenu zmluvy — bez ohľadu na to, či sa odvoláva na rozsudok súdu, usmernenie regulátora alebo rozhodnutie národného orgánu — máte právo vypovedať zmluvu bez sankcie alebo poplatku za predčasné ukončenie.
- Pre poskytovateľov elektronických komunikačných služieb: Zmeny zmlúv motivované dosiahnutím regulačného súladu nezbavujú zákazníkov práva na bezplatnú výpoveď. Toto právo musí byť zákazníkom aktívne oznámené a umožnené jeho uplatnenie.
- Pre regulačné orgány a compliance tímy: Rozsudok nastavuje jasný štandard: výnimka z práva na výpoveď platí len pri zmenách priamo a bezprostredne uložených zákonom — nie pri zmenách vyplývajúcich z výkladu práva, usmernení alebo regulačných rozhodnutí.
- Širší kontext: Rozhodnutie potvrdzuje, že ochrana zákazníkov v oblasti elektronických komunikácií má skutočný a praktický dosah — poskytovateľ nemôže využiť regulačné povinnosti ako štít pred právom zákazníka slobodne a bezplatne ukončiť zmluvný vzťah pri jednostrannej zmene jeho podmienok.
6. Téma: Mzdové kritériá vo verejnom obstarávaní: vyššie mzdy ako výhoda v súťaži sú v súlade s právom EÚ
Súdny dvor EÚ rozhodol v prejudiciálnom konaní vo veci, ktorá sa dotýka použitia sociálnych kritérií pri hodnotení ponúk vo verejnom obstarávaní. Kľúčovou otázkou bolo, či obstarávateľ môže pri výbere ekonomicky najvýhodnejšej ponuky zohľadniť skutočnosť, že uchádzač ponúka zamestnancom vykonávajúcim zákazku vyššie mzdy, než stanovuje odvetvová kolektívna zmluva — a či je takéto kritérium v súlade s právom na kolektívne vyjednávanie.
Pozadie prípadu:
Španielska obec vyhlásila verejnú súťaž na zákazku sociálnych služieb bez ubytovania. Medzi kritériá hodnotenia ponúk zaradila mzdové kritérium — uchádzači mohli získať body za to, že navrhli zamestnancom odmeňovanie presahujúce úroveň stanovenú v odvetvovej kolektívnej zmluve. Podmienkou bolo, aby uchádzač po zadaní zákazky so zástupcami zamestnancov kolektívne vyrokoval konkrétne zložky mzdového zvýšenia a pokúsil sa uzavrieť kolektívnu zmluvu.
Združenie podnikateľov v oblasti sociálnych služieb napadlo toto kritérium s tým, že zasahuje do práva na kolektívne vyjednávanie a vytvára neprimeranú záťaž pre uchádzačov. Orgán pre verejné obstarávanie sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či je takéto kritérium zlučiteľné so smernicou 2014/24/EÚ a Chartou základných práv EÚ.
Kľúčové body rozhodnutia:
1. Mzdové zvýšenie nad rámec kolektívnej zmluvy môže byť platným kritériom hodnotenia ponúk
- Súdny dvor konštatoval, že kritérium zohľadňujúce zvýšenie celkovej úrovne miezd zamestnancov nad rámec odvetvovej kolektívnej zmluvy umožňuje verejnému obstarávateľovi identifikovať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku v zmysle článku 67 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ. Takéto kritérium má priamu súvislosť s predmetom zákazky a je v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie.
2. Právo na kolektívne vyjednávanie nie je porušené
- Súdny dvor potvrdil, že článok 28 Charty základných práv EÚ nebráni použitiu takéhoto mzdového kritéria, a to ani v prípade, že obstarávateľ podmieňuje jeho uplatnenie povinnosťou uchádzača kolektívne vyrokovať konkrétne zložky mzdového zvýšenia so zástupcami zamestnancov a pokúsiť sa uzavrieť kolektívnu zmluvu. Takáto podmienka právo na kolektívne vyjednávanie neobmedzuje — naopak, jeho uplatnenie aktívne podporuje.
3. Sociálne kritériá sú legitímnym nástrojom verejného obstarávania
- Rozsudok potvrdzuje, že sociálne aspekty — vrátane úrovne odmeňovania zamestnancov — môžu byť platnou súčasťou hodnotenia ponúk vo verejnom obstarávaní, pokiaľ súvisia s plnením zákazky a sú nastavené proporcionálne a nediskriminačne.
Praktické dopady:
Rozsudok má priamy dopad na verejných obstarávateľov, uchádzačov vo verejnom obstarávaní aj zástupcov zamestnancov v sektoroch sociálnych služieb.
- Pre verejných obstarávateľov: Mzdové kritériá presahujúce úroveň odvetvových kolektívnych zmlúv môžu byť legitímnou súčasťou súťažných podmienok. Ich zaradenie do hodnotiacich kritérií je v súlade s právom EÚ za predpokladu, že sú nastavené transparentne, proporcionálne a so súvislosťou s predmetom zákazky.
- Pre uchádzačov vo verejnom obstarávaní: Ponúknutie vyšších miezd než stanovuje kolektívna zmluva môže byť konkurenčnou výhodou v súťaži — a zároveň záväzkom, ktorý bude musieť byť realizovaný prostredníctvom kolektívneho vyjednávania so zamestnancami.
- Pre zástupcov zamestnancov a odbory: Rozsudok potvrdzuje, že kolektívne vyjednávanie o mzdách môže byť súčasťou zmluvných podmienok verejnej zákazky — čo otvára priestor na posilnenie pracovnoprávnej ochrany zamestnancov v sektore sociálnych služieb.
- Širší kontext: Rozhodnutie zapadá do rastúceho trendu sociálne zodpovedného verejného obstarávania v práve EÚ. Potvrdzuje, že kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nie je len o cene — kvalita pracovných podmienok zamestnancov vykonávajúcich zákazku je jej legitímnou súčasťou.
7. Téma: Oslobodenie od dane z úrokov a licenčných poplatkov: spätné účinky sú možné
Súdny dvor EÚ rozhodol v prejudiciálnom konaní vo veci, ktorá sa dotýka oslobodenia od dane z úrokov a licenčných poplatkov vyplácaných medzi združenými spoločnosťami z rôznych členských štátov podľa smernice 2003/49/ES. Kľúčovými otázkami boli: či môže členský štát priznať oslobodenie od dane spätne — za obdobie pred podaním žiadosti a pred predložením potrebných potvrdení, a či smernica stanovuje akékoľvek časové obmedzenia pre takýto postup.
Pozadie prípadu:
Nemecká spoločnosť vyplácala úroky a licenčné poplatky českej dcérskej spoločnosti. Podľa smernice 2003/49/ES majú združené spoločnosti z rôznych členských štátov právo na oslobodenie od zrážkovej dane v štáte pôvodu platieb, a to na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu po predložení potrebného potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií.
Spor sa týkal toho, či oslobodenie od dane možno priznať za obdobie pred vydaním rozhodnutia a dokonca pred predložením samotného potvrdenia. Český daňový orgán zastával názor, že oslobodenie môže pokrývať len obdobie po splnení formálnych podmienok. Najvyšší správny súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, ako túto otázku smernica upravuje.
Kľúčové body rozhodnutia:
1. Oslobodenie od dane možno priznať spätne — aj za obdobie pred predložením potvrdenia
- Súdny dvor konštatoval, že smernica 2003/49/ES umožňuje členskému štátu pôvodu na základe rozhodnutia podľa článku 1 ods. 12 priznať oslobodenie od dane za obdobie pred dátumom tohto rozhodnutia — a dokonca za obdobie pred dátumom predloženia potvrdenia a zdôvodňujúcich informácií príslušnému správnemu orgánu.
2. Smernica nestanovuje žiadnu lehotu na predloženie potvrdenia
- Súdny dvor potvrdil, že smernica neurčuje lehotu, v rámci ktorej musí byť potvrdenie a zdôvodňujúce informácie predložené. Členské štáty síce môžu určité informácie dôvodne požadovať, nie sú však oprávnené viazať oslobodenie na splnenie lehoty, ktorú smernica sama nestanovuje.
3. Smernica neobmedzuje dĺžku obdobia, za ktoré možno oslobodenie spätne priznať
- Súdny dvor zároveň konštatoval, že smernica nestanovuje ani maximálnu dĺžku obdobia predchádzajúceho predloženiu potvrdenia, za ktoré možno oslobodenie od dane priznať. Spätný účinok oslobodenia teda nie je časovo ohraničený priamo smernicou.
Praktické dopady:
Rozsudok má priamy dopad na skupiny spoločností s cezhraničnými tokmi úrokov a licenčných poplatkov v rámci EÚ, ako aj na daňové orgány členských štátov.
- Pre skupiny spoločností — matky a dcéry v rôznych členských štátoch EÚ: Ak nebolo oslobodenie od zrážkovej dane uplatnené včas alebo ak bolo odmietnuté z formálnych dôvodov, existuje priestor na uplatnenie spätného oslobodenia — a to aj za dlhšie minulé obdobia. Odporúčame preveriť históriu výplat úrokov a licenčných poplatkov.
- Pre daňové orgány členských štátov: Odmietnutie oslobodenia od dane len z dôvodu oneskoreného predloženia potvrdenia nie je v súlade so smernicou, pokiaľ smernica sama žiadnu lehotu nestanovuje. Formalistický prístup je v rozpore s jej účelom.
- Pre daňových poradcov a právnych zástupcov: Rozsudok otvára možnosť nápravy v prípadoch, kde daňový orgán odmietol oslobodenie odvolávajúc sa na nesplnenie formálnych podmienok načas. Spätná žiadosť o oslobodenie alebo odvolanie proti zamietavému rozhodnutiu môže byť úspešné.
- Širší kontext: Rozhodnutie potvrdzuje, že smernica 2003/49/ES sleduje substantívny cieľ — odstrániť dvojité zdanenie cezhraničných platieb medzi združenými spoločnosťami. Formálne požiadavky členských štátov nesmú tento cieľ zmariť tým, že by oslobodenie podmieňovali lehotami a obmedzeniami, ktoré smernica sama neupravuje.
