Článok

V praxi sa často vyskytuje prípad, keď v rámci výkazu výmer dôjde k zrejmej chybe (napr. opomenie sa sčítať položka v rekapitulácií, do krycieho listu dôjde k vloženiu zlého čísla, a pod.), v dôsledku čoho sa môže stať, že po identifikácii chyby v rámci vysvetlenia uchádzač upraví/chce upraviť položky spôsobom, že uvedená zmena má vplyv na celkovú cenu (ak bola v rámci súčtu opomenutá položka, prirodzene by mala byť o predmetnú položku vyššia suma, pričom môže ísť o pár desiatok, stoviek ale i tisícok eur). A práve v takýchto prípadoch prichádza do popredia čarovné ustanovenie o tom, že vysvetlením ponuky nesmie dôjsť k “zmene ponuky”.  

Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj ako „ZVO“) síce upravuje rámec pre objasnenie a doplnenie ponuky, avšak hranice zákonnej prípustnosti nie sú vždy jednoznačné, a ich výklad je často determinovaný rozhodovacou praxou ÚVO, ako aj súdov. Aby toho však nebolo málo, tak niekedy je situácia ešte sťažená aj tým, že niekedy je dokonca i metodická a rozhodovacia prax ÚVO nekonzistentná, čomu tak je i v prípade uvedenom nižšie, teda vo vzťahu k (ne)dovolenému rozsahu zmeny ponuky. 

Skôr než prejdeme ďalej, považujeme za nevyhnutné odcitovať aktuálne znenie § 53 ods. 1 ZVO, ktoré determinuje, kedy sa vysvetlenie svojim obsahom ešte považuje za súladne so ZVO bez toto, aby bol uchádzač postihnutý vylúčením z verejného obstarávania. V zmysle tohto ustanovenia sa primárne uvádza, že „vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene,“ pričom posledná veta tohto ustanovenia uvádza, že „Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní alebo oprava položkového rozpočtu, ak celková cena ponuky zostane zachovaná a ak oprava položkového rozpočtu nemá vplyv na iné kritérium na vyhodnotenie ponúk.“ 

Právna úprava § 53 ods. 1 ZVO v minulosti?  

Nanešťastie sa právna úprava zákona o verejnom obstarávaní nevyhýba pomerne častým zmenám, (v kalendárnom roku 2024 bol zákon  celkovo menený až 6 krát), pričom zmene sa nevyhlo ani ustanovenie § 53 ods. 1 ZVO, ktoré pred účinnosťou novely č. 179/2024 Z. z., len stroho uvádzalo, že „Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.“  

Novelou č. 179/2024 Z. z. tak bola pridaná druhá časť vety, kedy sa aktuálne za zmenu ponuky nepovažuje ani oprava položkového rozpočtu, ak celková cena ponuky zostane zachovaná a ak oprava položkového rozpočtu nemá vplyv na iné kritérium na vyhodnotenie ponúk.“ 

Ako sa ÚVO k výkladu § 53 ods. 1 ZVO staval vo svojej rozhodovacej praxi pred účinnosťou novely č. 179/2024 Z. z.? 

Do 31.07.2024, t. j. do účinnosti novely č. č. 179/2024 Z. z. si verejní obstarávatelia vedeli pomôcť vysporiadať so zrejmými chybami v počítaní s odkazom na výkladové stanovisko ÚVO č. 1/2021, v ktorom sa uvádza „Ako prvé prichádza do úvahy zodpovedanie otázky, či ide alebo nejde o zrejmú chybu v písaní a počítaní. V tejto súvislosti je namieste poukázať na body 55 a 56 rozhodnutia Rady úradu č. 10238-9000/2020 v ktorých sa uvádza, cit.: V tejto súvislosti rada uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní a ani žiadny iný právny predpis nedefinuje pojem „zrejmá chyba v písaní“. Je však potrebné mať za to, že musí ísť o takú chybu v písaní, ktorá je už na prvý pohľad viditeľná, zjavná, a teda zrejmá. Môže ísť napr. o pisársky preklep, vynechanie písmen, nesprávne citované ustanovenie zákona, a pod. Uvedenému výkladu pritom zodpovedá aj jazykový výklad slova zrejmý, pričom je možné poukázať napr. na Krátky slovník slovenského jazyka (z roku 2003), kde sú pri slove zrejmý uvedené synonymá očividný, viditeľný, zjavný, jasný. Rada v tejto súvislosti podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/164/2011 zo dňa 21. 06. 2013, z ktorého vyplýva, že nakoľko osobitný zákon neobsahuje špecifikáciu pojmov „zrejmé chyby v písaní a počítaní“, je preto potrebné vychádzať z gramatických a logických vysvetlení uvedeného pojmu. Podľa názoru súdu možno za chybu v písaní považovať pisárske preklepy, vynechanie písmen, nesprávne citované ustanovenie predpisu a za chyby v počtoch možno považovať nesprávny súčet dvoch položiek a pod. Z uvedeného teda vyplýva, že za zrejmú chybu v písaní je možné považovať iba skutočne zjavnú a viditeľnú chybu v písaní. Ako vyplýva z § 53 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, odstránenie zrejmej chyby v písaní a počítaní sa nepovažuje za (nedovolenú) zmenu ponuky, a teda takúto nezrovnalosť je možné (aj za pomoci vysvetlenia ponuky) odstrániť.“  

Ďalej ÚVO uvádza "Pokiaľ verejný obstarávateľ/obstarávateľ dospeje k záveru, že v danom prípade nejde o zrejmú chybu v písaní a počítaní, mal by si ďalej zodpovedať otázku, či je z kontextu celej ponuky (posúdením vzájomných súvislostí jednotlivých dokumentov, ktoré sa v nej nachádzajú) možné aj za pomoci pravidiel pre výklad prejavu vôle bez ťažkostí odvodiť, ktorá z navrhovaných ponukových cien je zrejmým prejavom slobodnej a vážnej vôle uchádzača, t. j. ktorá z navrhovaných cien je jeho „skutočným“ úmyslom. Pôjde o prípady, keď verejný obstarávateľ/obstarávateľ je schopný sám (resp. po predložení jednoduchého vysvetlenia zo strany uchádzača) relevantne vyhodnotiť, že v danom prípade nejde v skutočnosti o rôzne návrhy na plnenie toho istého kritéria ale o chybu takej povahy, ktorá nebráni jednoduchej identifikácii „správnej“ hodnoty . V danej situácii by teda verejný obstarávateľ/obstarávateľ na základe vyhodnotenia všetkých aspektov ponuky mal byť spôsobilý vylúčiť čo i len možnú relevantnosť alternatívnej/inej navrhovanej ceny, než je ponuková cena, ktorú považuje za správnu. Môže pritom ísť o situáciu evidentného súladu výkazu výmer, či iného rozpisu položiek ponúkaných plnení s ostatnými aspektmi ponuky týkajúcimi sa opisu ponúkaného predmetu plnenia, pričom chyba nastala napríklad pri vypĺňaní osobitného formulára týkajúceho sa návrhov na plnenie kritérií, prípadne pri slovnom prepise zmluvnej ceny do návrhu zmluvy. Taktiež môže ísť o situáciu evidentného pochybenia súvisiaceho so započítavaním dane z pridanej hodnoty do ponukovej ceny, (keď s prihliadnutím na okolností prípadu sú zrejmé daňové statusy verejného obstarávateľa/obstarávateľa, ako aj uchádzača, zrejmé sú aj daňové sadzby uplatňujúce sa na predmet plnenia a rozhodná časť ponuky zohľadňuje daňové povinnosti správnym spôsobom). Nezrovnalosti tohto charakteru je vo všeobecnosti možné odstrániť bez toho, aby sa to považovalo za (nedovolenú) zmenu ponuky (t. j. situáciu, v ktorej by nešlo len o objasňovanie skutočností uvedených v ponuke ale o faktické predloženie novej ponuky)." 

Z uvedeného stanoviska teda vyplývalo, že verejný obstarávateľ musí postupovať obozretne a jednoznačne vyhodnotiť, či ide o zrejmú chybu. Spravidla, pokiaľ verejný obstarávateľ vidí, že predmetná položka je ocenená, avšak jej hodnota chýba v súčte - rekapitulácií, je možné konštatovať,   že ide o zrejmú chybu, a preto nič nebráni tomu, aby po vysvetlení uchádzačom bolo možné identifikovať pomerne jednoznačne, čo je skutočná a správna hodnota, ktorú mal v úmysle uchádzač poskytnúť.  

Samozrejme rešpektujúc skutočnosť, že uchádzači sú zodpovední za svoje ponuky ako i ich následnú kontrolu, verejní obstarávatelia často a podľa nášho názoru správne, v súlade s princípom hospodárnosti (nakoľko aj po úprave by išlo o najlacnejšiu ponuku), v takýchto prípadoch zrejmých chýb vyhodnotili, že v prípade zmeny, ktorá mala vplyv na celkovú cenu išlo o zmenu z dôvodu zrejmej chyby v počítaní, a preto mali možnosť v zmysle ust. § 53 ods. 1 ZVO účinného do 31.07.2024 ponuku nevylúčiť a pokračovať vo vyhodnotení s upravenou ponukou.  

Ako sa ÚVO v rámci svojej rozhodovacej praxi postavil k výkladu § 53 ods. 1 ZVO po účinnosti novely č. 179/2024 Z. z.? 

Účinnosťou novely došlo síce k úprave § 53 ods. 1 ZVO, avšak z gramatického výkladu došlo len k doplneniu vety ako alternatíva k zmenám ponuky z dôvodu opravy chýb v písaní a počítaní. Ustanovenie § 53 ods. 1 ZVO bolo teda rozšírené, avšak nie v rozpore s výkladom, ktorý ÚVO aplikoval pred touto novelizáciou. 

ÚVO však metodickým usmernením č. 3280-5000-2025 vniesol do celej problematiky úplne iný pohľad na vec, keď v tomto usmernení v podstate uviedol, že je nevyhnutné kategoricky odmietnuť akúkoľvek zmenu ponuky, a to bez ohľadu na jej pôvod.  

Aby sme však boli konkrétny, tak ÚVO záverom metodického usmernenia č.  3280-5000-2025 zdôraznil, že „právna úprava ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní účinná od 01.08.2024, ktorou sa špecifikovalo, čo sa nepovažuje za zmenu ponuky (v kontexte normatívnej vety „Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene.“), uvádza, že za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní alebo oprava položkového rozpočtu, ak celková cena ponuky zostane zachovaná a ak oprava položkového rozpočtu nemá vplyv na iné kritérium na vyhodnotenie ponúk. Uplatnením jazykovej metódy výkladu práva, konkrétne argumentum a contrario (dôkazom opaku), môžeme dôjsť k záveru, že ak dôjde v rámci vysvetlenia ponuky k zmene celkovej ceny ponuky (celková cena ponuky nezostane zachovaná) pôjde o nezákonné vysvetlenie ponuky.“  

Podľa nášho názoru ÚVO v rámci tohto metodického usmernenia pristúpil k výkladu § 53 ods. 1 ZVO z pohľadu logiky a účelu mimoriadne formalisticky, nakoľko gramatickým výkladom ustanovenia § 53 ods. 1 ZVO podľa nášho zákonodarca len rozšíril enumeráciu prípadov, kedy sa úprava ponuky, konkrétne položkovitého rozpočtu nepovažuje za zmenu ponuky, a teda v zmysle ustanovenia existujú tri (3) celkom samostatne stojace predpoklady pre zmenu ponuky v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a to:  

(i) odstránenie chýb v písaní; 

(ii) odstránenie chýb v počítaní; alebo