Ak dnes dokážeme uzavrieť obchod e-mailom, ale musíme mesiace dokazovať, že sme ho vôbec uzavreli, problém nie je v technológii, ale v zákone.

Digitálna komunikácia je štandard a často stačí na dohodu. E-mail však nie je „zmluva“ sám o sebe — rozhoduje jasná akceptácia a možnosť preukázať, kto čo potvrdil.
Problém býva identita odosielateľa a dôkazy. Adresa nestačí; pomáhajú originály správ s hlavičkami a technické stopy (SPF/DKIM/DMARC). Rozdiel medzi „berieme na vedomie“ a „potvrdzujeme“ môže rozhodnúť spor.
V praxi preto platí: pri bežných B2B stačí jasná akceptácia a dobrá archivácia; pri väčších kontraktoch je bezpečnejší formálny dokument s kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Do budúcna by legislatíva mala jednoznačne uznať e-mail s náležitosťami zmluvy a kvalifikovaným podpisom ako písomnú formu. Menej sporov, viac právnej istoty.